Ticho vo vesmíre nie je len predstava zo sci-fi filmov. Je to fyzikálny fakt, ktorý má jednoduché vysvetlenie. Napriek tomu dnes dokážeme „počuť“ objekty vzdialené milióny svetelných rokov, upozorňuje ScienceAlert.

Môžeme ich počuť aj v tichom vesmíre

Ak by si sa ocitol vo vákuu bez ochrany, nepočul by si vôbec nič. Zvuk sa totiž šíri len prostredníctvom častíc, ktoré si odovzdávajú energiu. Vo vesmíre je však hmota tak riedka, že tento proces prakticky nefunguje.

Na Zemi sa zvuk prenáša napríklad vzduchom. Vibrácie sa dostanú k bubienku v uchu a my ich vnímame ako zvuk. Vo vákuu takýto prenos neexistuje. To však neznamená, že vesmír nemôžeme vnímať aj sluchom. Vedci dokázali premeniť rôzne kozmické signály na zvukové podoby, ktoré sú nielen pôsobivé, ale aj užitočné pre výskum.

Projekt NASA napríklad prevádza obrazové dáta na zvuk. Jasné body na snímkach sa menia na tóny, čím vznikajú akési „hudobné mapy“ vesmíru. Iné metódy pracujú s dátami o vlnách, ktoré sa šíria plazmou alebo gravitačnými poruchami priestoru. Tie sa následne upravia do frekvencií, ktoré dokáže zachytiť ľudské ucho.

Každá planéta má svoj „hlas“

Zaujímavé je, že rôzne objekty v slnečnej sústave vytvárajú odlišné signály. Po ich preklade do zvuku vznikajú jedinečné zvukové krajiny. Slnko by napríklad znelo ako neustály mohutný hukot. Vedci odhadujú, že ak by sa jeho zvuk šíril priestorom, dosahoval by približne 100 decibelov.

Plynní obri ako Jupiter a Saturn vytvárajú po prepočte na zvuk zvláštne, takmer mimozemsky pôsobiace tóny. Súvisí to s ich magnetickými poľami, prstencami a interakciami s mesiacmi. Takéto metódy možno aplikovať aj na čierne diery, najdesivejšie objekty v známom kozme.

Prvé „zvuky“ z vesmíru

Historicky prvý zaznamenaný signál z vesmíru pochádza z roku 1933. Astronóm Karl Guthe Jansky vtedy zachytil šum pomocou rádiového teleskopu. Spočiatku ho považoval za rušenie. Neskôr zistil, že ide o rádiové vlny prichádzajúce z centra Milky Way. Tento objav položil základy rádioastronómie.

Prevod dát na zvuk nie je len zaujímavosť. V niektorých prípadoch pomáha vedcom lepšie identifikovať vzory alebo anomálie, ktoré by si vo vizuálnej podobe nevšimli. Vesmír tak síce zostáva fyzicky tichý, no vďaka technológiám ho dnes dokážeme „počúvať“ spôsobom, ktorý rozširuje naše chápanie kozmu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky