Nové dáta z NASA a japonskej vesmírnej agentúry JAXA znovu otvárajú jednu z najprovokatívnejších hypotéz modernej vedy, že život na Zemi možno nevznikol tu, ale bol sem prinesený z vesmíru. Objav ľudských DNA fragmentov v meteorite starom približne dve miliardy rokov priniesol ďalšie otázky o pôvode života a o tom, či sa jeho základné stavebné prvky šírili medzi planétami už v ranných fázach formovania slnečnej sústavy. Na tému upozornil portál Geekspin.

Od sci-fi k serióznej vede

Myšlienka, že život na Zemi mohol byť „zasadený“ z vesmíru, nesie názov panspermia. Ešte v 70. rokoch ju presadzovali britskí astronómovia Fred Hoyle a Chandra Wickramasinghe, no vtedy sa im vedecká komunita vysmiala. Po polstoročí sa však ich teória vracia do hry.

Vzorky, ktoré na Zem priniesli misie NASA OSIRIS-REx (asteroid Bennu) a japonská Hayabusa2 (asteroid Ryugu), odhalili prítomnosť uhlíka, amoniaku, solí a dokonca aminokyselín – molekúl, z ktorých vznikajú bielkoviny. V januári 2025 NASA potvrdila, že v týchto vzorkách sa nachádza 14 z 20 aminokyselín bežných pre život na Zemi, spolu s chemickými prekurzormi DNA a RNA.

„Bennu je v podstate špajza plná ingrediencií,“ vysvetlil hlavný vedec misie Dr. Jason Dworkin z NASA. „Ale ešte z nich nevieme upiecť koláč. Na Zemi koláč máme – otázkou je, ako vznikol.“

Prepojenie s Marsom

Teória o prenose života medzi planétami má korene v staršom objave. V roku 1996 NASA oznámila nález možných mikroorganizmov v meteorite z Marsu, ktorý bol nájdený v Antarktíde. Hoci sa neskôr ukázalo, že nejde o dôkaz života, objav vtedy odštartoval éru výskumu prenosu organických látok medzi planétami.

Wikimedia (úprava redakcie)

Dnes vieme, že úlomky hornín skutočne cestujú medzi Zemou a Marsom, vyrazené dopadmi meteoritov. Nie je však jasné, či by mikroorganizmy dokázali prežiť dlhý let vesmírom. „Mars sa ochladil skôr ako Zem, takže mohol byť pripravený na život skôr,“ hovorí profesor Paul Davies, astrobiológ z Arizona State University. „Nie je vylúčené, že všetci pochádzame z Marťanov.“

Život je vesmírny cestovateľ

Niektorí vedci idú ešte ďalej a tvrdia, že výmena organických látok mohla prebiehať medzi hviezdnymi systémami. Astrofyzici už objavili telesá ako ʻOumuamua a kométu Borisov, ktoré sa pohybujú takou rýchlosťou, že museli prísť z iných hviezd. Ak sa úlomky hornín dokážu presúvať medzi hviezdami, je možné, že rovnaký proces prenáša aj zárodky života.

Planetárny vedec Fred Ciesla z University of Chicago pripomína, že ide o zriedkavý, no nie nemožný jav. „Ak môže materiál putovať z jedného planetárneho systému do druhého, nie je to šialená predstava. Je to zriedkavé, ale fyzikálne možné.“

Panspermia neznamená, že z vesmíru museli priletieť živé bunky. Stačilo, aby asteroidy a kométy priniesli chemické základy života – aminokyseliny, cukry či soli. Po tom, čo sa Zem ochladila, mohli tieto látky spustiť prvé biochemické procesy.

„Zem bola kedysi roztavená,“ pripomína Dworkin. „Všetko organické by sa spálilo. Je možné, že suroviny pre život dorazili až neskôr, spolu s dopadmi telies, ktoré priniesli aj našu vodu.“

Sme teda mimozemšťania?

Definitívny dôkaz zatiaľ chýba, no vedecká komunita berie túto možnosť čoraz vážnejšie. Ak sa v meteoritoch naozaj našli fragmenty DNA alebo jej stavebných častí, znamená to, že „recept na život“ nemusí byť unikátny pre Zem, ale môže byť zapísaný v prachu medzi hviezdami.

Ako uzatvára profesor Davies, „musíme si priznať, že stále nevieme, kde život začal. A je celkom možné, že nevznikol na Zemi.“

Ak má pravdu, potom možno všetci nosíme v sebe stopy vesmírneho pôvodu a život, tak ako ho poznáme, by bol len jednou z mnohých kapitol veľkého príbehu, ktorý sa začal dávno pred vznikom našej planéty.

Čítajte viac z kategórie: Novinky