Zemské magnetické pole siaha do vzdialenosti niekoľko tisíc až stotisíc kilometrov a funguje ako ochranný obal, ktorý nás chráni pred rôznymi žiareniami z vesmíru a pomáha s navigačnými systémami.

Za posledné dve storočia ale sila magnetického poľa prudko klesla a nikto nemá ani poňatia, prečo je tomu tak, informuje portál ScienceAlert.

Magnetické pole nie je stabilné a v nepravidelných intervaloch, v priemere však každých 200 000 rokov, dochádza k jeho prepólovaniu. To znamená, že magnetický severný a južný pól si vymenia svoje miesta, uvádza portál EurekAlert.

Za posledných 180 rokov sa intenzita magnetického poľa Zeme znížila zhruba o 10 %, pričom medzičasom v južnom Atlantiku, blízko pobrežia Južnej Ameriky, vznikla oblasť s extrémne slabým magnetickým poľom. Presnejšie táto anomália predstavuje obrovskú oblasť s nižšou magnetickou intenzitou na oblohe nad planétou, ktorá sa tiahne medzi juhozápadnou časťou Afriky a celou Južnou Amerikou.

Táto anomália je tiež známa ako „Anomália južného Atlantiku“, pričom intenzita magnetického poľa v tejto oblasti od roku 1970 do roku 2020 klesla z približne 24 000 nanotesiel na 22 000. Toto oslabovanie magnetického poľa má navyše neblahodárne účinky na naše družice a satelity.

Tie sú totiž neustále pod paľbou nabitých častíc zo Slnka, ktoré ochromujú ich citlivé elektronické prístroje. Prístroje sú citlivé na indukované prúdy, a tým pádom napr. aj na silnejšie slnečné erupcie. Bez ochrany magnetického poľa by sa pokojne mohlo stať, že by sme upadli do technologickej tmy. Viac informácií o tom, ako magnetické pole chráni našu planétu a interaguje s časticami zo Slnka nájdeš v samostatnom článku.

NASA Goddard/YouTube

Uvedené fakty viedli mnohých odborníkov k domnienkam, že by sme mohli byť svedkami prvých známok blížiacej sa magnetickej rekonfigurácie, ktorá by kompletne prevrátila naše magnetické póly.

Výskumníci v novej štúdii publikovanej v žurnále PNAS však zistili, že nič takéto nám nehrozí a pozorovaná Anomália južného Atlantiku zmizne v priebehu nasledujúcich 300 rokov.

NEPREHLIADNI:
Doteraz sme mali šťastie, Slnko je časovaná bomba. Slovenský vedec vysvetľuje, ako nás položí nečakaná erupcia (ROZHOVOR)

K týmto významným výsledkom vedci dospeli na základe mapovania zmien v magnetickom poli Zeme, ktoré sa udiali za posledných 9 000 rokov, vrátane spomínanej Anomálie južného Atlantiku.

K týmto výsledkom dopomohla aj nová metóda modelovania a analýzy rôznych archeologických artefaktov a vulkanických či sedimentárnych vzoriek, ktoré nesú informácie o magnetickom poli Zeme. Všetky tieto objekty a materiály v podstate fungujú ako „časová kapsula“, ktorá v sebe uchováva dôležité informácie o minulosti nášho magnetického poľa.

Čo to v konečnom dôsledku znamená?

Na základe uvedeného sa vedci domnievajú, že súčasná anomália sa relatívne v krátkom období uzavrie a je možné, že intenzita magnetického poľa skočí na takého hodnoty, aké sme nevideli od začiatku 19. storočia.

NASA's Goddard Space Flight Center

Hoci pre mnohých ide o dobrú správu, výsledky nás aj naďalej nechávajú v nevedomosti, ako presne by tak masívny proces zapôsobil na ľudstvo a život na planéte. Vieme, že k poslednému prevráteniu došlo pred zhruba 42 000 rokmi, pričom planéta vtedy zrejme prežila krušné chvíle, keď sa atmosférou prehnal dážď vysokorýchlostných nabitých častíc.

Či si to vtedajší ľudia nejako všimli, prípadne či trávili viac času vo svojich úkrytoch, nie je známe. V dnešnej dobe, kedy je svet preplnený elektronikou, by však takáto drastická zmena, počas ktorej by ochrana našej planéty bola poriadne oslabená, mohla spôsobiť poriadny chaos.