Portál Sciencealert upozornil, že vedci z americkej vesmírnej agentúry NASA v súčasnosti aktívne monitorujú veľmi zvláštnu anomáliu v magnetickom poli našej planéty.Pozorovaná anomália predstavuje obrovskú oblasť s nižšou magnetickou intenzitou na oblohe nad planétou, ktorá sa tiahne medzi juhozápadnou časťou Afriky a celou Južnou Amerikou.

Je všade okolo nás. Vedci po 70 rokoch konečne zmerali najzáhadnejší typ hmoty

Efektivitou preráža strop. NASA postavila revolučný motor

Stal sa zázrak. Legendárna sonda opäť prekvapivo komunikuje so Zemou

Zemské magnetické pole siaha do vzdialenosti niekoľko tisíc až stotisíc kilometrov a funguje ako ochranný obal planéty, ktorý nás chráni  pred rôznymi žiareniami z vesmíru a pomáha s navigačnými systémami.

Zemské magnetické pole však neustále slabne, čo je najviac pozorovateľné v spomínanej oblasti medzi Afrikou a Južnou Amerikou.

Zemské magnetické pole stratilo už 9 % svojej intenzity

Táto anomália je tiež známa ako „Anomália južného Atlantiku“, alebo tiež pod skratkou SAA (South Atlantic Anomaly). V priebehu posledných 200 rokov magnetické pole stratilo v celosvetovom priemere okolo 9 % svojej intenzity, pričom v oblasti SAA od roku 1970 do roku 2020 klesla minimálna intenzita magnetického poľa z približne 24 000 nanotesiel na 22 000. To je 20000-krát menej ako magnetické pole bežných permanentných magnetov, ktoré máte doma na chladničke.

NASA na webe uviedla, že v súčasnosti riešená  anomália nespôsobuje žiadne veľké komplikácie, ktoré by dokázali ovplyvniť život na Zemi. Podľa posledných pozorovaní sa však celá oblasť SAA postupne rozširuje smerom na západ a intenzita magnetického poľa sa rok čo rok zoslabuje.

Anomália južného Atlantiku ovplyvňuje satelity na obežnej dráhe

Čo však anomália už ovplyvňuje, sú satelity nachádzajúce sa na obežnej dráhe a tiež medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS, ktorá prechádza priamo cez túto oblasť.

Oblasť so zoslabenou intenzitou magnetického poľa znamená zvýšené riziko náhodných kolízií vesmírnych zariadení s vysokoenergetickými protónmi prichádzajúcimi zo Slnka. Tieto kolízie obvykle nepredstavujú vysoké riziko, avšak vedci podotýkajú, že vo výnimočných prípadoch môžu spôsobiť straty údajov alebo dokonca trvalo poškodiť niektoré kľúčové komponenty vesmírnych zariadení.

Aby sa predišlo uvedeným komplikáciám pri prechode touto oblasťou, je potrebné vypínať niektoré menej podstatné systémy a komponenty, ktorými sú satelity a stanica ISS vybavené.

Vedci tiež na základe posledných pozorovaní zistili, že oblasť SAA sa rozdeľuje na akési dva laloky, ktoré predstavujú dve samostatné centrá minimálnej magnetickej intenzity, čo pre satelitné misie predstavuje ďalšie komplikácie.

Spomenutá anomália v magnetickom poli vznikla vďaka toku roztavených kovov vo vonkajšom jadre a náklonu magnetickej osi Zeme. Nakoľko sa pohyb roztavených kovov v jadre neustále mení v dôsledku zložitých geodynamických podmienok sa mení aj magnetické pole Zeme.

Tieto geodynamické procesy v jadre sa tiež prejavujú vlnením, ktoré sa šíri smerom von do magnetického poľa, čo následne vytvára anomáliu SAA. O tom, že magnetické pole Zeme sa mení veľmi rýchlo, presnejšie oveľa rýchlejšie, ako sme kedy predpokladali, sme ťa informovali prostredníctvom tohto článku.

NASA chce znížiť riziká spojené so SAA

Jedným z hlavných dôvodov, prečo NASA neustále sleduje túto anomáliu, je práve zníženie uvedených nebezpečenstiev. Aby sme dokázali pochopiť, ako sa celá oblasť SAA mení a aby sme boli dôsledne pripravení na všetky potencionálne hrozby spôsobené nízkou intenzitou magnetického poľa, vedci Terry Sabaka a Weijia Kuang z Goddardovho vesmírneho letového centra NASA v Greenbelt v Marylande neustále pracujú na zlepšovaní rôznych modelov magnetického poľa Zeme.

Vedecký tím v súčasnosti pracuje na podrobnom hodnotení aktuálneho stavu geomagnetického poľa. Vedci využívaj najmä údaje, ktoré získala ESA prostredníctvom misie SWARM. SWARM skúma geomagnetické pole  prostredníctvom troch satelitov s označením (Alpha, Bravo a Charlie).

Satelity sú umiestnené na dvoch rôznych polárnych orbitách tak, aby presne identifikovali a zmerali rôzne magnetické signály, ktoré tvoria magnetické pole Zeme.

Vedci na základe získaných údajov a rôznych modelov dokážu predpovedať, ako sa geomagnetické pole bude v budúcnosti správať.

Podľa matematika Andrew Tangborna „je to podobné tomu, ako sa vytvárajú predpovede počasia, s tým rozdielom, že my pracujeme s oveľa väčšími časovými intervalmi“.

Jednou z takýchto aplikácií, ku ktorej prispeli aj Sabaka a Kuang, je IGRF (International Geomagnetic Reference Field). IGRF sa využíva na celý rad výskumov v oblasti magnetického poľa našej planéty. Tiež je považovaná za štandardný matematický opis rozsiahlej štruktúry hlavného magnetického poľa Zeme a jej sekulárnej variácie.

Sledovaním tejto pomaly sa vyvíjajúcej anomálie v magnetickom poli môžu vedci lepšie porozumieť tomu, ako sa mení naša planéta a tiež zabezpečiť bezpečnejší prelet satelitov na obežnej dráhe.