Zem ťahá bližšie k Slnku. Prekvapivá planéta nás ovplyvňuje viac ako sme si mysleli

Vesmír je plný väzieb, ktoré na prvý pohľad nie sú viditeľné. Planéty navzájom neustále ovplyvňujú svoje dráhy, tempo rotácie aj množstvo slnečnej energie, ktorú prijímajú. Tieto interakcie prebiehajú v tak obrovských časových jednotkách, že ich človek počas svojho života nedokáže zachytiť. Napriek tomu zanechávajú v zemskej histórii zreteľné stopy, ktoré vedci postupne dokážu čítať.

Ťahá nás bližšie k Slnku

Nový výskum publikovaný v časopise Nature Communications odhaľuje prekvapivú súvislosť medzi gravitáciou Marsu a dlhodobými zmenami na Zemi. Vedci z Univerzity v Sydney analyzovali satelitné dáta zachytávajúce akumuláciu sedimentu na morskom dne počas uplynulých 65 miliónov rokov.

Zistili, že v geologickom zázname sa pravidelne objavujú medzery, počas ktorých sa sediment prestal usadzovať. Tieto medzery naznačujú, že v určitých obdobiach boli hlbinné oceánske prúdy výrazne silnejšie ako zvyčajne.

Príčinu treba hľadať ďaleko za hranicami našej atmosféry. Zhruba každých 26 mesiacov sa Zem a Mars dostanú do takzvanej opozície, teda do najbližšej vzájomnej polohy počas ich obehov okolo Slnka. V tomto momente Mars mierne ovplyvní obežnú dráhu Zeme.

Samo o sebe ide o zanedbateľný efekt, no po miliónoch rokov opakovania sa tieto drobné impulzy sčítajú do merateľnej zmeny. Mení sa tvar zemskej dráhy, teda jej odchýlka od dokonalej kružnice, ako aj uhol sklonu zemskej osi. Vedci označujú tento jav ako gravitačnú rezonanciu medzi dvoma planétami.

Výsledkom je cyklus trvajúci zhruba 2,4 milióna rokov, počas ktorého Mars gravitačne priťahuje Zem o niečo bližšie k Slnku. To znamená, že na zemský povrch dopadá viac slnečného žiarenia, klíma sa otepľuje a oceány reagujú na tento tepelný impulz zosilnenou cirkuláciou.

„Naše dáta z dna oceánu pokrývajúce 65 miliónov rokov naznačujú, že teplejšie oceány majú výraznejšiu hlbinnú cirkuláciu,“ vysvetlila vedúca autorka štúdie Adriana Dutkiewicz, sedimentologička z Univerzity v Sydney.

Gemini

Keď sú hlbinné prúdy silnejšie, vznikajú v oceánoch obrovské víry, ktoré zasahujú až na samotné dno. Tieto víry narúšajú usadeniny, ktoré sa hromadili tisíce rokov, a zanechávajú za sebou prázdne miesta v geologickom zázname.

Práve tieto medzery skúmali vedci vo svojich dátach a dokázali ich časovo prepojiť s astronomickými cyklami interakcie Zeme a Marsu. „Gravitačné polia planét v slnečnej sústave sa navzájom ovplyvňujú a táto rezonancia mení ich obežné dráhy,“ povedal spoluautor štúdie Dietmar Müller, profesor geofyziky na Univerzite v Sydney.

Spomaľovanie tepelných prúdov

Štúdia odhaľuje zaujímavé informácie aj pre súčasné diskusie o oceánskej cirkulácii. Vedci dlhodobo sledujú takzvanú atlantickú termohalinnú cirkuláciu, ktorú si môžeš predstaviť ako obrovský oceánsky dopravný pás prenášajúci teplo z trópov smerom na sever.

Existujú obavy, že v dôsledku klimatických zmien spôsobených ľudskou činnosťou by sa tento systém mohol v nasledujúcich desaťročiach spomaľovať. Nové zistenia naznačujú, že aj v prípade jeho oslabenia existujú menšie oceánske víry, ktoré dokážu udržať hlbinné vody v pohybe a zabrániť ich stagnácii.

Je dôležité zdôrazniť, že cykly riadené gravitáciou Marsu prebiehajú v mierke miliónov rokov a nemajú nič spoločné s rýchlym otepľovaním, ktoré dnes zažívame.

Súčasné klimatické zmeny sú výsledkom spaľovania fosílnych palív a nárastu skleníkových plynov v atmosfére. Mars teda nenesie zodpovednosť za dnešnú klimatickú krízu. Výskum však ukazuje, ako hlboko sú planéty slnečnej sústavy prepojené a aké stopy zanecháva vesmírna mechanika na tvári našej vlastnej planéty.

Čítajte viac z kategórie: Novinky