Ako dnes informoval slovenský portál iMeteo, planétu Zem zasiahla ďalšia geomagnetická búrka, ktorá spôsobila silnú polárnu žiaru a výpadky niektorých zariadení. Tie podľa všetkého hrozia aj v nadchádzajúcich dňoch.

Slnečná škvrna je namierená na Zem

Podľa Space Weather za dnešnú búrku zodpovedná slnečná škvrna AR2908, ktorá vyprodukovala erupciu triedy M1.9 a spôsobila výpadok krátkovlnného rádiového signálu nad Atlantickým oceánom.

Ako ale vysvetľuje iMeteo, za predošlú geomagnetickú búrku, ktorá zasiahla Zem ešte v nedeľu, môže iná škvrna AR2907. Zároveň portál potvrdil, že pravdepodobnosť slabších geomagnetických búrok počas pondelka bola takmer 100 %, čo sa aj potvrdilo.

NASA/SDO

S výpadkami rádiových a dokonca aj satelitných technológií je treba počítať aj počas utorka.

Nedeľná geomagnetická búrka pritom dosiahla silu triedy G1, čo je najnižšia trieda, pri ktorej môže prísť aj k problémom s elektrickými sieťami. Má tiež mierny dopad na funkciu satelitov, je však možné aspoň lepšie pozorovanie polárnej žiary.

Nevyspytateľné Slnko

Geomagnetické búrky sú spôsobené nárazom slnečného vetra do magnetosféry Zeme po tom, čo Slnko vyvrhne mračno koronálnej hmoty. Vplyvom zvýšeného tlaku solárneho vetra najprv dôjde k stlačeniu magnetosféry, zvýšeniu pohybu plazmy v tomto priestore a aj k vyššiemu elektrickému prúdu v ionosfére.

Najsilnejšia zaznamenaná geomagnetická búrka sa datuje do roku 1859 a je známa ako Carringtonova udalosť, pomenovaná podľa amatérskeho astronóma Richarda Carringtona, ktorý na povrchu Slnka objavil dve zóny, z ktorých búrka pochádzala.

Polárna žiara bola vtedy viditeľná až nad Karibikom a v Spojených štátoch jej sila prebudila baníkov, ktorí si začali pripravovať raňajky v domnienke, že už je ráno.

NSO/AURA/NSF

Aj keď je Slnko najväčším objektom v Slnečnej sústave, ešte vždy skrýva množstvo tajomstiev a vedci sa snažia odhaliť podstatu a funkciu jeho činnosti, napríklad práve solárnych erupcií. Tie chcú vedci v budúcnosti vedieť predpovedať, čím sa zásadne zvýši bezpečnosť systémov na Zemi aj naše chápanie hviezd.

Odhaľujeme stále viac

Vážny pokrok v tejto oblasti nám poskytla erupcia, ktorá dostala prezývku „Rosetta Stone Eruption“. Tá je momentálny našim najlepším kľúčom v chápaní nevyspytateľných slnečných erupcií, ktoré ohrozujú Zem pomerne pravidelne, pričom niekedy dokážu byť skutočne devastujúce.

ESA / Medialab

O zásadné pochopenie Slnka sa pričinila aj prvá sonda, ktorá sa ho dokázala nedávno „dotknúť“. Jedná sa o sondu Parker Solar Probe, ktorej úlohou je pozorovanie a podrobný výskum vonkajšej korony Slnka.