Mesiac Európa je jedným z hlavných kandidátov na objavenie života. Tento zamrznutý prirodzený satelit planéty Jupiter má podľa všetkého obrovský podpovrchový oceán, pričom všetky dôkazy naznačujú, že je dostatočne teplý, slaný a bohatý na tie pre život správne chemické látky.

Najnovší výskum publikovaný v žurnále Geophysical Research Letters navyše naznačuje, že Európa má oceán bohatý na kyslík, veľmi podobný oceánom na našej planéte. Na tému upozornili vedecké portály ScienceAlert a Space.

„Ideálny“ kandidát na objavenie života

Európa je jedným z najnádejnejších astronomických objektov pre nájdenie života mimo našu planétu. Podľa akceptovaných teórií má táto „ľadová guľa“ takmer všetko, čo život ako ho poznáme, potrebuje na svoje udržanie.

NASA

V prvom rade je mesiac Európa plný vody. Dokonca vo svojom podpovrchovom oceáne skrýva viac vody, ako všetky oceány na Zemi. Okrem toho disponuje potrebnými chemickými živinami a energiou, ktorá ho zohrieva a zabraňuje zamrznutiu podpovrchového oceánu.

Čo sa týka samotného kyslíka, ktorý je jedným z najdôležitejších ukazovateľov obývateľnosti pre život ako ho poznáme, vieme, že sa nachádza minimálne na povrchu Európy. Tam vzniká prostredníctvom dopadajúcich slnečných lúčov a nabitých častíc z Jupitera, ktoré bombardujú zamrznutý povrch mesiaca.

Vzhľadom na to, že celý povrch je zamrznutý, predpokladá sa, že ak je na mesiaci akákoľvek forma života, musí sa skrývať hlboko v útrobách. Otázne však bolo, či kyslík  dokáže prejsť cez v priemere až 15 km hrubú ľadovú „škrupinu“.

Odpoveď na túto otázku teraz poskytla nová štúdia.

NEPREHLIADNI:
Ak je vo vesmíre život, bude poriadne blízko. Kde je v našej slnečnej sústave?

Oceán bohatý na kyslík

Nové simulácie procesu transportu kyslíka na povrchu Európy odhalili, že keď sa ľadová škrupina mesiaca čiastočne topí, umožňuje vznik vodného roztoku soli, kašovitej zmesi známej ako soľanka. Tá vďaka svojej „sile“ preteká cez ľad a dočasne v ňom rozširuje póry, čím sa pre tútu „kašu“ bohatú na kyslík otvorí cesta až do oceánu.

NASA/JPL-Caltech/Kevin M. Gill

Takýto transport slaného roztoku sa podľa vedcov „javí ako účinný spôsob, ako priviesť kyslík cez ľad, pričom až 86 % kyslíka nachádzajúceho sa na povrchu prejde do oceánu“. Hoci zatiaľ nie je určite isté, koľko kyslíka sa skutočne dostane až do oceánu, pri tých najoptimistickejších predpokladoch je možné, že pod povrchom Európy sa nachádza oceán podobný tomu na Zemi.

Inými slovami, podľa nového výskumu ložiská so slanou vodou môžu transportovať kyslík z ľadového povrchu až do vodného oceánu. Tieto ložiská soľanky sa pritom nachádzajú na miestach, kde sa časť ľadu na povrchu topí v dôsledku konvekčných prúdov v oceáne.

O ich existencii svedčia aj mnohé fotografie známeho „chaotického terénu“ Európy. „Chaotický terén“ je krajina vytvorená poruchami v ľadovej kôre Európy – miesto plné ľadových trhlín, zlomov a hrebeňov. Známe sú regióny Arran Chaos, Conamara Chaos, Murias Chaos, Narbeth Chaos a Rathmore Chaos, ktoré pokrývajú až 25 % povrchu.

Vzťah medzi „chaosom“ a transportom kyslíka zatiaľ nie je úplne vyriešený. Autori sa však nazdávajú, že vďaka slapovému ohrevu a konvekčným prúdom sa ľadová škrupina na istých miestach čiastočne roztápa, čoho prejavom je „chaotický terén“.  Následne sa musí roztopiť (aspoň čiastočne) aj ľad pod soľankou, aby táto kašovitá zmes preniesla kyslík až do oceánu.

Hoci povrch mesiaca je nesmierne chladný, nie je dostatočne chladný na to, aby zamrzol tak rýchlo, že kyslík sa nemôže transportovať v tomto roztoku soli. Či Európa skutočne dokáže hostiť život, reálne ukáže až sonda Europa Clipper. Jej štart je naplánovaný na 10. októbra 2024.