Niekde v hlbinách Mliečnej cesty, tisíce svetelných rokov od Zeme, sa skrýva neobyčajný objekt, ktorý vedci opísali ako úplného „jednorožca“ medzi vesmírnymi javmi. Objekt s názvom CHIME J1634+44 patrí medzi zriedkavé vesmírne telesá, ktoré nepravidelne blikajú, teda menia svoju jasnosť v nezvyčajne dlhých časových intervaloch.

Zatiaľ čo podobné objekty nie sú vo vesmíre úplnou novinkou, doteraz ich bolo zaznamenaných len niekoľko, možno tucet. CHIME J1634+44 sa však od nich výrazne líši. V prvom rade ide o najsilnejšie polarizované svetlo, aké astronómovia kedy pozorovali u dlhodobého prechodného zdroja.

To naznačuje, že sa nachádza v mimoriadne komplexnom prostredí. Okrem toho výskumníci zaznamenali, že čas medzi rádiovými zábleskami sa skracuje. Objekt sa teda otáča stále rýchlejšie, čo je nezvyčajné, keďže väčšina vesmírnych telies časom spomaľuje, uvádza NRAO.

Dve záhadné periódy a nezávislé pozorovania

Tento záhadný „jednorožec“ má dve periódy. Hlavný cyklus sa opakuje každých 14 minút (841 sekúnd). Druhý, dlhší cyklus trvá presne 70 minút (4206 sekúnd), teda päťnásobok prvého. Podľa astronóma Fengqiu Adama Donga z Green Bank Observatory, hlavného autora jednej zo štúdií o objekte, „bursty sa opakujú buď každých 14 minút, alebo 841 sekúnd – ale existuje aj druhotná perióda 4206 sekúnd, čo je presne päťnásobok. Myslíme si, že obe sú skutočné a ide pravdepodobne o systém, kde niečo obieha okolo neutrónovej hviezdy.“

Zaujímavosťou je, že CHIME J1634+44 nezávisle objavili dva tímy vedcov, pričom pracovali s odlišnými údajmi. Oba tímy zaznamenali rovnaký jav – dvojité periodicity, rastúcu rotáciu a výnimočnú polarizáciu. Druhú štúdiu viedla astronómka Sanne Bloot z Holandského inštitútu pre rádioastronómiu.

NASA/CXC/SAO/D. Bogensberger et al; Image Processing: NASA/CXC/SAO/N. Wolk;

Pri podobne zvláštnych objektoch sa vedci zvyčajne prikláňajú k vysvetleniam, ktoré zahŕňajú kompaktné objekty. Ide o biele trpaslíky alebo neutrónové hviezdy, ktoré vznikajú, keď hviezda určitej hmotnosti vyhasne, vyhodí vonkajšie vrstvy a jadro sa pod gravitáciou zrúti. Biele trpaslíky sú menšie a drží ich pohromade elektronový degenerovaný tlak. Neutrónové hviezdy sú ešte hustejšie a stabilizuje ich neutrónový degenerovaný tlak.

Binarita, možný pulzar a kruhová polarizácia

CHIME J1634+44 sa podľa oboch tímov nachádza v binárnom systéme, kde jeden z objektov nasáva hmotu zo svojho suseda. To môže spôsobovať zrýchlenie jeho rotácie. Dong a jeho kolegovia sa prikláňajú k názoru, že ide o neutrónovú hviezdu, možno o pulzar. Ten vysiela periodické rádiové impulzy a v niektorých prípadoch môže zrýchľovať.

Tím Sanne Blootovej sa však domnieva, že objekt je skôr biely trpaslík. Na mieste výskytu našli slabý ultrafialový zdroj, ktorý zodpovedá bielemu trpaslíkovi s hmotnosťou približne 78 % hmotnosti Slnka a teplotou medzi 15 000 až 33 000 Kelvinov.

Ak by sa táto hypotéza potvrdila, mohlo by ísť o extrémne zriedkavý jav – pulzar s bielym trpaslíkom. Tento typ objektu sa správa podobne ako pulzar s neutrónovým jadrom, no vyskytuje sa oveľa zriedkavejšie.

Dôležitým faktorom je aj spôsob, akým CHIME J1634+44 vysiela svoje záblesky. Polarizácia rádiového signálu je totiž dokonale kruhová. Niečo podobné zatiaľ astronómovia pri LPT nikdy nevideli. To naznačuje, že mechanizmus vzniku rádiových vĺn môže byť úplne nový.

Ako poznamenal Dong: „Objav CHIME J1634+44 rozširuje známe spektrum LPT a spochybňuje existujúce modely neutrónových hviezd a bielych trpaslíkov,“ čím zároveň naznačuje, že vo vesmíre sa môže skrývať ešte veľa podobných, neobjavených „jednorožcov“.

Čítajte viac z kategórie: Novinky