Pozoroval ich ešte Galileo Galilei. Vedci po 400 rokoch vyriešili veľkú záhadu Slnka

Už od čias Galilea, ktorý v 17. storočí ako prvý pozoroval slnečné škvrny cez ďalekohľad, fascinujú vedcov tieto tmavé oblasti na povrchu Slnka. Napriek stáročiam výskumu však doteraz nebolo jasné, prečo dokážu pretrvať dni až mesiace v drsnom, neustále sa meniacom prostredí našej hviezdy.

Nový výskum medzinárodného tímu vedeného odborníkmi z Nemeckého inštitútu pre solárnu fyziku, publikovaný v časopise Astronomy & Astrophysics, prináša odpoveď. Kľúčom je krehká rovnováha medzi magnetickými silami a plynovým tlakom. Téme sa venoval portál Universe Today.

Tajomstvo stability škvŕn odhalené

Slnečné škvrny vznikajú v oblastiach s extrémne silným magnetickým poľom, porovnateľným s prístrojmi MRI, no rozprestierajúcim sa na ploche väčšej ako Zem. Tieto škvrny vyzerajú tmavo, pretože sú chladnejšie než okolitý slnečný povrch, no keby boli izolované, žiarili by jasnejšie ako spln Mesiaca.

Ich existencia je úzko spätá s 11-ročným cyklom slnečnej aktivity, ktorý vrcholí nárastom slnečných búrok. V týchto obdobiach môžu nestabilné magnetické konfigurácie škvŕn spustiť koronálne výrony hmoty alebo slnečné erupcie, ktoré ohrozujú satelity, elektrické siete či astronautov na obežnej dráhe.

Bing Image Creator/Unsplash/Jonatan Pie

Vedci dlho predpokladali, že škvrny zostávajú stabilné v rovnováhe medzi tlakom horúceho plynu a magnetickými silami. Overiť to však bolo náročné, pretože pozorovania zo Zeme skresľuje atmosférické vlnenie. Prelom nastal s vylepšenou technikou analýzy, pôvodne vyvinutou v inštitúte Maxa Plancka pre výskum slnečnej sústavy.

Pomocou GREGOR-ovho slnečného teleskopu, najväčšieho v Európe, vedci využili polarizované svetlo na presné meranie magnetických síl vnútri škvŕn. Táto metóda odstránila skreslenie spôsobené atmosférou a poskytla údaje porovnateľné so satelitnými meraniami, no s nižšími nákladmi.

Rovnováha a jej praktické dôsledky

Analýza odhalila, že vo vnútri slnečných škvŕn existuje presná rovnováha. Magnetické sily sú dokonale vyvážené tlakom plynov, čo umožňuje škvrnám odolávať turbulentným procesom na slnečnom povrchu. Táto stabilita im umožňuje pretrvať týždne až mesiace, kým sa nerozpadnú.

Tento objav nielenže rieši 400-ročnú záhadu, ale má aj praktické využitie. Pochopenie, kedy sa rovnováha narúša, umožní vedcom lepšie predpovedať slnečné búrky. Tieto javy môžu spôsobiť výpadky satelitných spojení, poškodiť energetické siete alebo ohroziť astronautov, ako ukázala silná slnečná erupcia v roku 1989, ktorá spôsobila výpadok elektriny v Kanade.

S rastúcou závislosťou od technológií sa takéto poznatky stávajú kľúčovými. Presnejšie predpovede slnečných búrok môžu chrániť kritickú infraštruktúru, od satelitov po elektrické siete. Výskum navyše otvára dvere k lepšiemu pochopeniu slnečných procesov, ktoré ovplyvňujú nielen Zem, ale aj budúce misie do vesmíru.

Čítajte viac z kategórie: Novinky