Obnoviteľné zdroje energie predstavujú rýchlo rastúci podiel energie využívanej v Európe. Najväčší podiel energie však aj naďalej pochádza z fosílnych palív, aj keď neustále klesá. Postupne sa väčšina krajín snaží výrazne odkloniť od fosílnych palív a viac sa sústrediť na alternatívy v podobe obnoviteľných zdrojov, ako je vietor, voda, či slnko.

Energiu budeme čerpať vo vesmíre. Prvá krajina sa púšťa do solárnej elektrárne, aká tu ešte nebola

Drastické zmeny: Slováci nedostanú na výber. EÚ má nový spôsob, ako riešiť klimatickú krízu

Neobmedzená energia je na spadnutie. Vedci prekonali historický míľnik

Výroba elektrickej energie z čistejších alternatív výrazne prispieva k zníženiu emisií skleníkových plynov. Jedným z najväčších výrobcov elektrickej energie aj naďalej zostáva jadrová energetika.  V roku 2015 pochádzalo 26,5 % elektrickej energie v EÚ práve z jadrových reaktorov.

Postupné zbavovanie jadrových elektrární

Niektoré krajiny sa však rozhodli postupne vyraďovať jadrové elektrárne z prevádzky. Zapríčinené je to najmä vďaka nešťastí, ktoré sa udialo v roku 2011 vo Fukušime. Na základe tejto udalosti vzrástli náklady na výrobu elektrickej energie, nakoľko boli nutné dodatočné investície do údržby, či rôznych bezpečnostných opatrení. Elektrická energia pochádzajúca z jadrových reaktorov je preto v mnohých prípadoch drahšia ako energia z iných zdrojov, informuje eea.europa.eu.

Vo všetkých členských krajinách EÚ sa od roku 2005 zvýšila spotreba obnoviteľných zdrojov. Ako je zvykom, tak v tejto oblasti vedú predovšetkým škandinávske krajiny. Najlepším predstaviteľom je Švédsko, kde viac ako polovica hrubej konečnej spotreby energie pochádza z obnoviteľných zdrojov. Za ním nasleduje Fínsko, Lotyšsko, Rakúsko, či Dánsko.

Kolísavé ceny, podľa veterných podmienok

Zdroje obnoviteľnej energie za líšia od krajiny. Napríklad v Estónsku sa spoliehajú výhradne na pevnú biomasu, zatiaľ čo v Írsku stavili na veternú energiu. Gréci naopak majú energiu zo širšieho radu zdrojov ako biomasa, vodná, veterná či solárna energia. Práve veterná energia sa javí ako jedna z najobľúbenejších.

V roku 2018 bola veterná energia druhým najväčším zdrojom elektriny v Nemecku, ihneď po hnedom uhlí. V Nemecku sa však aj naďalej vyrába elektrická energia z jadrových, či fosílnych zdrojov. Najväčším problémom veternej energie sú výkyvy, ktoré spôsobujú rýchly pokles a rast cien na trhu. Výborné veterné podmienky totiž umožňujú vyrobiť dostatok elektrickej energie, ktorú je možné dokonca aj ďalej distribuovať a predávať. Cena sa môže dostať na úroveň 10 €/MWh.

V prípade, že veterné podmienky nie sú ideálne, situácia môže byť úplne odlišná. Nízka produkcia veterných turbín zapríčiní, že o výrobu elektriny sa do veľkej miery postarajú uhoľné, či plynové elektrárne. V takomto prípade však už nebude priestor na export, ale navyše sa môže stať to, že časť elektriny bude potrebné dovážať. Cena elektriny môže prudko vzrásť napríklad aj na 90 €/MWh, čo je rozhodne veľmi vysoký nárast.

Podľa analytikov bude porozumenie dopadu nestabilného výkonu obnoviteľných zdrojov na ceny elektriny jednou z hlavných výziev, ktorým bude čeliť energetické odvetvie v najbližších piatich rokoch.

Jadrová energetika je stabilná, no nebezpečná

Jadrová energetika patrí cenovo medzi stabilných výrobcov elektrickej energie. Často je stále lacnejšia ako veterná energia. Jej problémy sú však už spomínaná bezpečnosť spojená s vysokými investíciami do bezpečnostných opatrení, ale aj likvidácia jadrového odpadu, ktorá je ťažká, finančne náročná a pre životné prostredie zaťažujúca.

Veterná energia je na vzostupe, pričom sa stala tretím najpoužívanejším energetickým zdrojom v EÚ. U našich západných susedov z Čiech sú veterné turbíny nainštalované vo viac ako 90 lokalitách a do budúcnosti sú plánované ďalšie investície na ich rozvoj. Veterná energetika na Slovensku je na tom o poznanie horšie. Vo využívané veternej energie patríme jednoznačne na poslednú priečku spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie.

V Ázii patrí medzi špičku Čína, ktorá patrí k najvýraznejším producentom elektrickej energie generovanej vo veterných elektrárňach. Na druhom mieste je India za ktorou nasleduje Japonsko. Najmenej veternej energie je už dlhodobo vyprodukovanej v arabských krajinách. Jediným producentom je zatiaľ Irán, no aj jeho produkcia je vyššia ako tá slovenská.

Dôvodom slabej výroby energie z obnoviteľných zdrojov je hlavne fakt, že práve arabské krajiny disponujú jednou z najväčších zásob ropy na svete. Biznis s ropou je pre mnohé krajiny ako sú Spojené arabské emiráty, či Saudská Arábia hlavným zdrojom príjmov do štátnej kasy.

Názory sa protirečia na základe rôznych štúdií

V najbližšej dobe však môžeme očakávať ďalší nárast globálnej produkcie elektrickej energie z veterných elektrární. Ázia a Európa budú aj naďalej patriť medzi najsilnejšie trhy, pričom rozvoj bude citeľný hlavne v krajinách Latinskej Ameriky a Afriky. Je jasné, že sa tak skoro nezbavíme energie pochádzajúcej z jadrovej energetiky, či fosílnych palív. Isté je, že krajiny po celom svete sa budú postupne snažiť prechádzať na iné zdroje elektrickej energie, ktoré nebudú príliš zaťažovať životné prostredie a navyše budú efektívne a cenovo stabilné.

Určiť, čo je ekologické je v dnešnej dobe pomerne dosť náročné. Je to hlavne z toho dôvodu, že sa na internete objavujú rôzne štúdie, ktoré si navzájom protirečia. Jedna hovorí o tom, že jadrová energetika je „čistá“ a bezpečná, no v druhej nájdeme presný opak a informácie o tom, ako je ekologická energia pochádzajúca z veterných elektrární. Aj tieto informácie potom vyvolávajú chaos v hlavách ľudí, ktorí potom nevedia, čomu majú veriť a čo si majú myslieť. Rýchly pokrok technológií môže všetko zmeniť aj v energetike a to čo platí dnes už nemusí platiť o päť, či desať rokov.