Výpočty fyzikov ukázali, čo sa deje pri cestovaní v čase. Paradoxy, ktoré poznáš z filmov, by neexistovali

Cestovanie v čase je desaťročia zdrojom fascinácie aj vedeckých sporov. Od filmov až po fyziku sa otázka, či je možné vrátiť sa späť, alebo pozrieť sa do budúcnosti, objavuje stále znova. Nový výskum však ukazuje, že ak by sa cestovanie v čase skutočne podarilo, nevyzeralo by ako dobrodružstvo z hollywoodskych filmov. Namiesto toho by išlo o tvrdý reset, ktorý by vymazal všetky spomienky a zanechal cestovateľa bez dôkazov o samotnej ceste. O téme píše portál The Brighter Side. 

Ako funguje časová slučka

Štúdia publikovaná v odbornom časopise General Relativity and Quantum Cosmology skúma, čo by sa stalo, keby loď cestovala po takzvanej uzavretej časovej krivke. Ide o teoretickú slučku v časopriestore, kde sa objekt po určitom čase vráti do toho istého okamihu, z ktorého vyšiel. Tento koncept je odvodený z riešení Einsteinových rovníc, ako sú Gödelove vesmíry, ktoré prirodzene umožňujú návrat v čase.

Vedci využili známe princípy kvantovej mechaniky a termodynamiky a ukázali, že všetko v takejto lodi musí byť úplne konzistentné. To znamená, že hodiny, procesy aj spomienky sa musia po dokončení jednej slučky vrátiť do pôvodného stavu. Akýkoľvek rozpor – napríklad klasický „paradox dedka“ – fyzikálne zákony jednoducho nedovolia.

Universal

Energia, entropia a pamäť

Zistenia ukázali aj nečakané dôsledky. Energia vo vnútri lode nemôže plynúť voľne, ale iba v presných násobkoch základnej jednotky určenej dĺžkou slučky. Hodiny by museli tikať v absolútnej harmónii s trvaním okruhu, inak by sa automaticky „opravili“, aby na konci cyklu ukazovali nulu.

Ešte zvláštnejšie je, čo sa deje s entropiou – mierou neusporiadanosti. V bežnom svete entropia rastie, čo dáva času jeho smer. V časovej slučke však musí existovať bod, kde je entropia najnižšia, a odtiaľ rastie na obe strany. V okamihu, keď dosiahne maximum, procesy sa začnú obracať. Znamená to, že nielen biologické funkcie ako tep srdca či starnutie, ale aj samotné formovanie spomienok by sa otočili a postupne vymazali.

Najväčší paradox? Žiadny

Autor štúdie, matematik Lorenzo Gavassino z Vanderbilt University, vysvetľuje, že ak by sme cestovali takouto slučkou, akékoľvek spomienky nazbierané počas cesty by museli byť vymazané, aby bola zachovaná konzistencia. Človek by teda subjektívne necítil žiadnu zmenu – nastúpil by do lode, absolvoval celý okruh a vrátil sa do momentu odchodu bez akéhokoľvek dôkazu, že sa niečo stalo.

Reset sa netýka iba ľudí, ale aj počítačov, zápisníkov či atómových procesov, ktoré uchovávajú informácie. Všetko by sa muselo vrátiť do pôvodného stavu. Výskum tak popiera predstavu, že by bolo možné meniť históriu alebo stretávať iné verzie seba samého. Ak by sa v časovej slučke objavila postava s „pamäťou z budúcnosti“, podľa modelu by šlo iba o ilúziu vytvorenú fluktuáciou systému.

Cestovanie ako reset, nie dobrodružstvo

Hoci nikto netvrdí, že uzavreté časové krivky existujú, experiment ukazuje, čo by sa stalo, keby predsa len vznikli. Cestovanie v čase by sa nepodobalo na dobrodružné filmy, ale na stlačenie kozmického tlačidla reset. História by sa neprepísala – jednoducho by sa znova zopakovala a všetky dôkazy by zmizli.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda