Veterné elektrárne patria medzi najdôležitejšie zdroje bezemisnej energie. Zároveň však už roky čelia kritike pre svoj vplyv na vtáctvo. Rotujúce lopatky totiž každoročne spôsobujú smrť tisícov vtákov vrátane chránených druhov dravcov. Vedci však prišli s riešením, ktoré pôsobí až podozrivo jednoducho. Stačí natrieť jednu z troch lopatiek načierno.

Prvé výsledky vyzerali natoľko sľubne, že dnes prebiehajú rozsiahlejšie testy v USA. Medzitým sa však objavili aj nové dáta, ktoré ukazujú, že tento trik nemusí fungovať všade rovnako dobre.

Najznámejší experiment sa uskutočnil na veternej elektrárni Smøla v Nórsku. Výskumníci sledovali osem turbín, pričom na štyroch natreli jednu lopatku načierno a ďalšie štyri ponechali bez úprav.

Výsledky publikované v odbornom časopise Ecology and Evolution vyvolali veľký záujem. Počas niekoľkých rokov monitorovania zaznamenali vedci pri natretých turbínach o 71,9 % menej úhynov vtákov než pri kontrolnej skupine.

Zaujímavé bolo najmä správanie veľkých dravcov. Po úprave vedci nezaznamenali ani jeden smrteľný stret orliaka morského s natretými turbínami. Na prvý pohľad ide o prekvapivo jednoduché riešenie problému, ktorý energetický sektor rieši celé desaťročia.

Vtáky lopatky často nevidia

Mnohým ľuďom napadne rovnaká otázka. Ako môže vták naraziť do objektu vysokého desiatky metrov? Odpoveď sa skrýva v spôsobe, akým vníma pohyb.

Pri vysokých otáčkach sa tri lopatky opticky zlievajú do rozmazaného kruhu. Výskumníci hovoria o efekte pohybového rozmazania. Vták tak nemusí rotujúce lopatky vyhodnotiť ako pevnú prekážku, ktorej sa treba vyhnúť.

Jedna čierna lopatka naruší pravidelný vzor. Namiesto jednoliateho rozmazaného obrazu vzniká výrazný kontrastný efekt, ktorý je pre vtáky lepšie rozpoznateľný. Turbína sa tak stáva viditeľnejšou ešte skôr, než sa k nej priblížia. Práve tento mechanizmus považujú vedci za najpravdepodobnejšie vysvetlenie úspechu nórskeho experimentu.

Lenže takéto riešenie však nie je také jednoznačné a účinné, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Výskumníci v Holandsku nedávno otestovali rovnaký prístup na veternej elektrárni Eemshaven. Sedem turbín dostalo jednu čiernu lopatku, ďalších sedem zostalo bez úprav. Tentoraz sa však očakávaný efekt nedostavil.

Po troch rokoch monitorovania vedci nezistili štatisticky významné zníženie kolízií vtákov. Podľa autorov môže byť dôvodom samotné prostredie. Veterná elektráreň sa nachádza v priemyselnej oblasti s množstvom kontrastných objektov v pozadí, takže čierna lopatka nemusela vytvárať dostatočne výrazný vizuálny signál.

Výsledky preto naznačujú, že účinnosť riešenia závisí od konkrétnej lokality a nemusí byť univerzálna.

Ecology and Evolution

Najväčší test ešte len prebieha

Práve preto dnes energetická spoločnosť PacifiCorp realizuje najväčší experiment svojho druhu na veternej farme Glenrock v americkom štáte Wyoming. Do projektu je zapojených 36 turbín a spolupracujú na ňom vedci z Oregon State University, štátne agentúry aj ochranárske organizácie.

Výskumníci sledujú predovšetkým orly skalné a ďalšie veľké dravce. Cieľom nie je len potvrdiť alebo vyvrátiť nórske výsledky, ale aj zistiť, či čierna lopatka nemá nežiaduce vedľajšie dôsledky na samotnú prevádzku turbín. Práve tento výskum by mal priniesť najpresnejšiu odpoveď na otázku, či ide o skutočne účinné riešenie vhodné pre masové nasadenie.

Diskusia o veterných elektrárňach často vytvára dojem, že predstavujú jednu z hlavných hrozieb pre vtáctvo. Tvrdé dáta však ukazujú výrazne odlišný obraz. V Spojených štátoch sa počet vtákov usmrtených veternými turbínami odhaduje na stovky tisíc ročne.

To síce nie je zanedbateľné číslo, no v porovnaní s inými ľudskými aktivitami ide o podstatne menší problém. Nárazy do sklenených budov zabíjajú približne 600 miliónov vtákov ročne. Domáce a túlavé mačky majú na svedomí odhadom 1,3 až 4 miliardy vtákov.

Aj preto mnohé ochranárske organizácie podporujú rozvoj veternej energetiky. Zároveň však presadzujú opatrenia, ktoré minimalizujú jej dopad na lokálne ekosystémy.

PacifiCorp

Zabúda sa na netopiere

Vtáky nie sú jedinými obeťami veterných elektrární. Významný problém predstavujú aj netopiere, no mechanizmus ich úhynu býva odlišný. Často nejde o priamy náraz do lopatky.

Pri rýchlo rotujúcich koncoch lopatiek vznikajú prudké zmeny tlaku vzduchu. Ak netopier preletí takouto zónou, môže utrpieť vážne vnútorné zranenia vrátane poškodenia pľúc. Tento jav sa označuje ako barotrauma.

Na rozdiel od vtákov by im čierna lopatka veľmi nepomohla. Netopiere sa orientujú najmä pomocou echolokácie a väčšina ich aktivity prebieha v noci. Ochrana preto spočíva hlavne v inteligentnom riadení turbín a ich dočasnom vypínaní počas období najvyššej aktivity.

Jednoduchý nápad potrebuje ešte čas

Nórska štúdia ukázala mimoriadne sľubné výsledky. Holandský experiment naopak naznačil, že rovnaké riešenie nemusí fungovať za všetkých okolností. Práve preto vedci zatiaľ nehovoria o revolúcii. Skôr o lacnom a relatívne jednoduchom opatrení, ktoré môže v niektorých lokalitách výrazne znížiť počet kolízií.

Najväčší test v USA by mal v najbližších rokoch ukázať, či jedna čierna lopatka dokáže pomôcť ochrániť vtáky vo veľkom meradle. Ak sa to potvrdí, pôjde o jeden z najjednoduchších spôsobov, ako urobiť veternú energiu šetrnejšou k prírode bez nutnosti prestavať celé elektrárne.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia