Čudný vesmírny „arašid“ tancuje divoký valčík. Sonda NASA na ňom objavila stopy dávnej vody

Sonda Lucy preletela okolo asteroidu Donaldjohanson, ktorý sa nachádza v hlavnom páse planétok. Prelet sa odohral vo vzdialenosti približne 1 050 kilometrov. Fotografie a merania prekvapili celý vedecký svet: tento malý kozmický objekt má tvar arašidu, nekontrolovateľne sa kláti a na svojom povrchu ukrýva jednoznačné dôkazy o prítomnosti tekutej vody v dávnej minulosti.

Tento objav nám dáva unikátnu šancu nahliadnuť do turbulentnej histórie formovania našej sústavy. Podobne, ako keď vedci vďaka saharskému meteoritu objavili stratenú protoplanétu, aj Donaldjohanson nám ukazuje, že v ranej slnečnej sústave sa diali mimoriadne divoké veci.

Ako upozorňuje ScienceDaily, tento asteroid nerotuje okolo jednej pevnej osi, ako je to bežné pri väčšine vesmírnych telies. Správa sa skôr ako zle vyvážený detský vĺčik. Zatiaľ čo celú otočku urobí raz za 10,5 dňa, zároveň sa nekontrolovateľne kýva zo strany na stranu v 26,5-dňovom cykle.

Kozmický zlepenec zrodený z katastrofy

Donaldjohanson vďačí za svoj tvar „arašidu“ (odborne bilobátna štruktúra) dávnej kolízii. Pred približne 155 miliónmi rokov došlo k masívnemu nárazu, ktorý roztrieštil väčšie materské teleso. Dva obrie úlomky z tejto zrážky sa neskôr vďaka gravitácii opäť spojili a vytvorili jeden objekt prepojený úzkym krkom.

Zaujímavé je, že hneď po svojom zrode rotoval tento asteroid až desaťkrát rýchlejšie než dnes. Časom ho však spomalil takzvaný YORP efekt. Ide o jemnú, no vytrvalú silu vyvolanú slnečným žiarením.

Slnko zahreje nerovnomerný povrch asteroidu, ktorý následne vyžaruje teplo v podobe infračerveného žiarenia. Tento nepatrný spätný ráz funguje ako miniatúrny motor a počas miliónov rokov dokáže rotáciu telesa dramaticky zmeniť.

Podobné anomálie nie sú vo vesmíre výnimočné. Napríklad aj s naším vlastným Mesiacom sa dejú čudné veci, no mechanizmy, ktoré ovplyvňujú malé asteroidy, sú predsa len o niečo dynamickejšie.

Nečakané stopy tekutej vody

Najglorióznejším prekvapením pre vedecký tím bolo odhalenie ílových minerálov bohatých na železo priamo na povrchu asteroidu. Tieto minerály totiž nemôžu vzniknúť inak než za prítomnosti tekutej vody. To znamená, že Donaldjohanson musel byť kedysi v kontakte s vodou v tekutom skupenstve.

Vedci sa však domnievajú, že tento kontakt bol pomerne krátky. Ak by totiž voda na horniny pôsobila dlhodobo, železo v íloch by postupne nahradili iné prvky, napríklad horčík. Práve to je prípad známych asteroidov Bennu a Ryugu, ktoré vedci skúmali zblízka pomocou vzoriek dovezených na Zem. Tie obsahujú íly bohaté na horčík, čo naznačuje, že boli vystavené vode milióny rokov. Donaldjohanson tak predstavuje akúsi „zakonzervovanú“ prechodnú fázu s úplne inou minulosťou.

Príprava na trojské asteroidy

Prelet okolo tohto telesa nebol pre sondu Lucy len vedeckým bonusom, ale najmä dôležitou generálkou. Sonda, pomenovaná po slávnej fosílii ľudského predka nájdenej v roku 1974, smeruje k Jupiterovým Trojanom – skupine starobylých asteroidov, ktoré zdieľajú obežnú dráhu s obriou planétou. Prvý z nich, Eurybates, navštívi v auguste 2027.

Kým Donaldjohanson je relatívne mladým svedkom dávnej minulosti (má len 155 miliónov rokov), trojské asteroidy sú oveľa staršie a takmer nezmenené od vzniku našej slnečnej sústavy pred 4,5 miliardami rokov. Ich prieskum nám môže priniesť kľúčové odpovede na otázku, ako sa formovali samotné planéty.

Výskum asteroidov ako Donaldjohanson dokazuje, že aj zdanlivo bezvýznamné kúsky skaly v hlavnom páse majú vlastné fascinujúce príbehy. Ukazuje sa, že voda nebola v ranej slnečnej sústave žiadnou vzácnosťou a nachádzala sa aj na telesách, kde by sme ju predtým nečakali. Každá takáto misia nás posúva bližšie k pochopeniu, odkiaľ sa nakoniec vzala voda na našej vlastnej planéte.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda