Digitálne dáta pribúdajú rýchlejšie, než ich dokážeme efektívne ukladať. Každý klik, každá fotografia či video vytvárajú nekonečnú lavínu informácií, ktorá už dnes preťažuje dostupné úložiská. Pevné disky sú objemné, spotrebúvajú množstvo energie a časom degradujú. Preto sa čoraz viac pozornosti obracia k riešeniu, ktoré existuje priamo v prírode – k DNA.

Vedci zo Southern University of Science and Technology v Číne predstavili experimentálny koncept, ktorý nazvali „DNA kazetová páska“. Technológia využíva extrémnu hustotu DNA na uloženie obrovského množstva dát do minimálneho priestoru a s perspektívou, že uchované informácie prežijú celé stáročia. „DNA kazeta poskytuje stratégiu pre rýchle, kompaktné a veľkokapacitné úložisko dát na báze DNA, vhodné pre dlhodobé aj krátkodobé archivovanie,“ uviedli výskumníci vo svojej štúdii z 10. septembra.

Nostalgia v službách dátovej budúcnosti

Myšlienka vychádza zo známeho nosiča z 80. a 90. rokov – z klasickej magnetofónovej kazety. V tomto prípade však nejde o pásku s magnetickou vrstvou, ale o fyzický nosič vyrobený zo zmesi polyesteru a nylonu. Na jeho povrch sa tlačia špeciálne čiarové kódy, ktoré vytvárajú milióny malých adresovateľných sekcií, podobne ako priečinky v počítači.

Samotné digitálne dáta sa prekladajú do sekvencií DNA, pričom štyri základné bázy (A, C, G, T) fungujú ako kód, ktorý nahrádza binárny systém núl a jednotiek. Následne sa na kazetu aplikuje ochranná kryštalická vrstva, ktorá zabraňuje degradácii DNA a zabezpečuje, že médium vydrží stovky až tisíce rokov aj bez napájania.

Pixabay/Midjourney

Aby vedci demonštrovali praktickú funkčnosť, uložili a následne načítali digitálny obrázok. „Overili sme funkčnosť systému náhodným uložením nekompletných obrázkov do dátových partícií, pričom sme demonštrovali plne automatizovanú prevádzku v uzavretej slučke – od adresovania a obnovy, cez odstránenie a opätovné uloženie súborov, až po ich znovuzískanie, a to všetko v priebehu 50 minút,“ vysvetľujú v štúdii.

Kapacita ďaleko za hranicami dnešných diskov

PopSci upozorňuje, že jedna DNA kazeta s dĺžkou 100 metrov by mohla uchovať viac než 3 miliardy piesní, čo je kapacita, akú si pri klasických magnetofónových kazetách nebolo možné ani predstaviť. Výskumníci dodávajú, že prototypové zariadenie by teoreticky zvládlo až 36 petabajtov dát, čo zodpovedá objemu približne 36 000 pevných diskov.

Hoci ide zatiaľ len o experimentálnu technológiu, jej potenciál je obrovský. DNA kazety by mohli priniesť škálovateľné riešenie pre dátové centrá, ktoré dnes zápasia nielen s nedostatkom priestoru, ale aj s vysokou spotrebou energie. Ak sa podarí dotiahnuť projekt do praxe, mohli by sa stať kľúčovým krokom k udržateľnému ukladaniu digitálnej pamäti ľudstva

Čítajte viac z kategórie: Novinky