Predstav si svet, kde každá strecha – od rodinného domu až po mrakodrap – zachytáva slnečné lúče a premieňa ich na elektrinu. Presne takú víziu prináša nová štúdia Univerzity v Sussexe, ktorá tvrdí, že ak by sme pokryli každú vhodnú strechu solárnymi panelmi, mohli by sme pokryť až dve tretiny súčasnej globálnej spotreby elektriny.

Takéto riešenie by zároveň umožnilo úplné vyradenie fosílnych zdrojov elektriny a výrazne by pomohlo v boji proti klimatickej kríze. Na zaujímavú štúdiu upozornil portál Electrek.

V teórii by to fungovalo

Vedci sa pri výpočtoch opierali o satelitné dáta, pomocou ktorých zhodnotili celkovú plochu striech po celom svete, ktoré sú vhodné na inštaláciu solárnych panelov. Pri analýze brali do úvahy sklon striech, tienenie budov či ďalšie technické obmedzenia. Výsledok? Potenciál vyrobiť 19 483 terawatthodín elektriny ročne – čo predstavuje približne dve tretiny celosvetovej spotreby, ktorá bola v roku 2023 na úrovni 29 664 TWh.

Pre zaujímavosť, to je viac, než koľko elektriny sa dnes vyrába z fosílnych palív – tie v roku 2024 zabezpečovali 17 718 TWh, pričom dominantnú úlohu v tom hrali uhlie a metán, teda dva najviac znečisťujúce zdroje. Znamená to, že teoreticky by svet vedel úplne nahradiť všetku fosílnu elektrinu iba strešnou solárnou energiou – bez nutnosti rozsiahlych polí v prírode.

Unsplash

Niektoré regióny pritom majú v tomto smere výhodu. Východná Ázia je z pohľadu počtu budov a obyvateľov ideálnym kandidátom, zatiaľ čo Afrika, kde je súčasné pokrytie solárnou energiou veľmi nízke, má obrovský rastový potenciál. Ak by sa takýto model zaviedol globálne, podľa výpočtov štúdie by sa celosvetová teplota znížila o 0,13 stupňa Celzia. Hoci to na prvý pohľad nepôsobí dramaticky, ide o významný zásah do globálneho uhlíkového rozpočtu a citeľný krok smerom k udržaniu oteplenia pod hranicou 1,5 °C, ktorú stanovili vedci ako kritickú.

PROBLÉM AJ VÝHODY NA ĎALŠEJ STRANE ->>>

Čítajte viac z kategórie: Ekológia