Medzinárodný tím výskumníkov identifikoval organickú molekulu, ktorá sa nachádza v medzihviezdnom priestore. Nazýva sa propargylimín a podľa odborníkov môže hrať dôležitú úlohu pri tvorbe aminokyselín, ktoré sú kľúčové pre vznik života, píše Science Alert.

Objav uskutočnili sledovaním spektra molekuly

Vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre mimozemskú fyziku (MPE) v Mníchove spolu s Talianskym národným ústavom pre astrofyziku (INAF) objavili v blízkosti centra Mliečnej dráhy organickú molekulu. Nazýva sa propargylimín a hrá kľúčovú úlohu pri tvorbe aminokyselín, ktoré sú nevyhnutné pre vznik života ako ho poznáme.

Zobraziť celú galériu (3)

A. Ginsburg, BGPS Team, GLIMPSE II Team

Oblasť, v ktorej bola nájdená, je systém molekulových mrakov nazývaný Centrálna molekulárna zóna, ktorý je už dlhšiu dobu predmetom záujmu astrochemikov. Ide o veľké úložisko komplexných organických molekúl, ako je etylformiát, izopropylkyanid a propylénoxid.

„Zvláštnosťou tejto molekuly je jej dvojitá väzba medzi uhlíkom a dusíkom, ktorá jej dáva vysokú reaktivitu. Stáva sa tak základnou zložkou chemických reťazcov, z ktorých sa skladá široké spektrum molekúl v priestore od tých najhojnejších až po zložitejšie aminokyseliny, základné stavebné kamene pozemského života.“, uviedol astrológ z Inštitútu Maxa Plancka pre mimozemskú fyziku, Luca Bizzocchi. 

Propargylimín hrá dôležitú úlohu v chemickom procese nazývanom Streckerova syntéza, ktorý sa používa na vytváranie aminokyselín v laboratórnych podmienkach.

Zobraziť celú galériu (3)

Pixabay

Okrem toho je však podobný množstvu organických molekúl, ktoré už boli vo vesmíre identifikované. Bizzocchi a jeho tím preto pred hľadaním tejto molekuly študovali jej spektrum v laboratóriu.

Keď totiž svetlo prechádza molekulárnym mrakom, molekuly v ňom absorbujú a znova emitujú elektromagnetické žiarenie pri špecifických vlnových dĺžkach, čo v celku nazývame ako absorpčné a emisné línie na elektromagnetickom spektre.

Každá molekula má vlastnú konfiguráciu týchto línií, niečo ako chemický odtlačok prsta, avšak na jej identifikáciu je najskôr potrebné vedieť, ako tento odtlačok vyzerá.

Zobraziť celú galériu (3)

Unsplash

Po zostavení vysoko presného spektrálneho profilu propargylimínu porovnali vedci tieto výsledku so spektrálnymi pozorovaniami, ktoré boli vykonávané pomocou 30-metrového ďalekohľadu v španielskom Sierra Nevada a zamerané na oblak v Centrálnej molekulovej zóne zvaný G+0,693-0,027. Pri porovnávaní výsledkov zistili, že molekula sa v tomto oblaku už vyskytovala a len čakala, kým ju niekto objaví.

„Vysoko presná molekulárna spektroskopia je jedným z našich cieľov. Vďaka týmto meraniam môžeme objavené molekuly použiť ako diagnostické nástroje fyzikálneho a chemického vývoja medzihviezdnych oblakov.“, dodala spoluautorka štúdie a riaditeľka Centra pre astrochemické štúdie na MPE, Paola Caselli. 

Nedávno sme informovali aj o výskume, ktorý začala NASA ešte v roku 2018, keď sa na Medzinárodnej vesmírnej stanici podarilo vytvoriť najchladnejšie miesto v celom vesmíre a chladného oblaku nazývaného Bose-Einsteinov kondenzát, ktorý sa považuje za exotický „piaty“ stav hmoty.

Výskum však v tomto bode neskončil a pokračoval ďalej smerom k novým odhaleniam priamo v beztiažovom stave, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť kvantové vlastnosti atómov. Realizácia výroby chladnejších a dlhšie trvajúcejších Bose-Einsteinových kondenzátov v budúcnosti tiež znamená, vedci môžu začať premýšľať o rôznych spôsoboch, ako ich študovať.