Nová štúdia spochybňuje aktuálne využívaný kozmologický model a stanovuje vek vesmíru na dvojnásobok. Vďaka tomu rieši problém s existenciu masívnych galaxií v ranom vesmíre. Na tému v tlačovej správe upozornil portál Phys.

Prepíšeme učebnice?

Podľa aktuálne akceptovaného kozmologického modelu vznikol vesmír pri udalosti známej ako Veľký tresk. K tejto udalosti došlo podľa pozorovaní a červeného posunu zhruba pred 13,7 miliardami rokov.

Červený posun je posun spektrálnych čiar smerom k červenému koncu spektra. V podstate je to zníženie frekvencie elektromagnetického žiarenia šíriaceho sa od galaxií, kvazarov a iných vzdialených objektov. Ide o to, že čiary viditeľnej časti spektra sú posunuté k jeho červenému koncu, z čoho pochádza aj názov.

Príchod nového teleskopu Jamesa Webba priniesol mnoho prelomových objavov v astronómii. Prišiel však aj s novými problémami. Odhalil totiž nesmierne masívne galaxie, ktoré existovali už pár miliónov rokov po Veľkom tresku. Okrem toho vo vesmíre existujú objekty, ktoré už skôr spochybňovali aktuálne zaužívaný kozmologický model.

Nová štúdia publikovaná v žurnále Monthly Notices of the Royal Astronomical Society však na základe novej „hybridnej“ teórie naznačuje, že vesmír v skutočnosti mohol vzniknúť pred 26,7 miliardami rokov.

Vrátili sa k starým teóriám

Vedci sa pri vytváraní nového modelu vrátili späť k teórii, ktorú ešte v roku 1929 navrhol astronóm Fritz Zwicky. Ide o teóriu „unaveného“ svetla, ktorá je alternatívnym vysvetlením pozorovaného červeného posunu. Podľa tejto Zwickyho zavrhnutej teórie svetlo stráca svoju žiaru prechádzaním cez gigantické úseky vesmíru (svetlo sa pri cestovaní „unaví“), uvádza portál ScienceAlert.

Kombinácia nového modelu so zaužívaným modelom červeného posunu môže pomôcť vyriešiť, prečo sa najskoršie kvazary a galaxie zdajú byť staré miliardy rokov. Môže to tiež pomôcť vysvetliť, prečo vyzerajú menšie ako sa očakávalo, napriek tomu, že dorástli do enormnej hmotnosti.

Guptova hybridná hypotéza predpokladá, že vesmír je skutočne taký veľký, ako si myslíme, keďže sa v minulosti rozšíril do svojej veľkosti po Veľkom tresku. Okrem toho však zavádza do platnosti „väzbové konštanty“ (coupling constants) opisujúce interakcie síl medzi časticami, ako napríklad spôsob, akým elektromagnetické polia dvoch protónov držaných v tesnej blízkosti ovplyvnia svoje správanie špecifickými spôsobmi.

Tieto „konštanty“ sú špecifické tým, že sa časom môžu meniť (všetky sily majú väzbovú konštantu, ktorá sa mení s energiou). Tým, že sa dokážu „meniť alebo „vyvíjať“ sa časový rámec formovania raných galaxií pozorovaných Webbovým teleskopom pri vysokých červených posunoch môže predĺžiť z niekoľkých stoviek miliónov rokov na niekoľko miliárd rokov. To  naopak poskytuje vierohodné vysvetlenie, prečo objavené galaxie v takom ranom vesmíre vykazujú enormné množstvo hmoty.

Gupta navyše naznačuje, že tradičná interpretácia „kozmologickej konštanty“, ktorá predstavuje temnú energiu zodpovednú za zrýchľujúcu sa expanziu vesmíru, potrebuje revíziu. Namiesto toho navrhuje konštantu, ktorá zodpovedá za vývoj „väzbových konštánt“.