V správe boli použité materiály TASR.

Európa rieši problém, ktorý sa už dávno netýka iba cien energií. Do popredia sa dostáva otázka, či bude mať kontinent v najbližších rokoch dostatok strategických surovín, stabilné dodávateľské reťazce a funkčnú infraštruktúru. Situáciu navyše komplikuje napätie na Blízkom východe, ktoré začína zasahovať energetiku aj globálnu komunikáciu.

Potrebuje ju priemysel

Ministri členských krajín EÚ sa v piatok v Bruseli venovali energetickej a ekonomickej bezpečnosti Únie. Po rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci to uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková. Podľa nej sa medzi prioritné témy dostáva nielen dostupnosť energií, ale aj ochrana priemyslu a strategických dodávateľských reťazcov.

Európska únia podľa Sakovej rieši otázku diverzifikácie dodávateľov aj tranzitných trás. Rastúce obavy sa však týkajú aj ekonomickej bezpečnosti. Európa sa podľa nej musí pripraviť na ochranu vlastných výrobných kapacít a priemyselných sektorov, ktoré sú pre ekonomiku kľúčové. Spomenula automobilový a oceliarsky priemysel, no upozornila aj na výrobu polovodičov či umelých hnojív.

Práve polovodiče dnes patria medzi najdôležitejšie strategické komodity. Bez nich nefunguje automobilový priemysel, spotrebná elektronika ani moderné zbrojárske systémy. Európa pritom stále zostáva výrazne závislá od dovozu kritických surovín zo zahraničia. Saková upozornila, že Únia nemá dostatok vlastných nerastných surovín a bez importu sa nezaobíde.

Napätie na Blízkom východe podľa ministerky výrazne zasahuje aj svetový energetický trh. Konflikt podľa jej slov pripravil globálny trh približne o 20 percent dodávok LNG a rovnaký podiel dovozu ropy. Hoci hlavnými odberateľmi energetických surovín z Perzského zálivu bola Ázia, dôsledky dnes cíti celý svet.

Výsledkom sú vyššie ceny ropy aj plynu a výrazne väčšia volatilita trhu. Krajiny podľa Sakovej zároveň riešia aj otázku fyzickej dostupnosti energií. Obavy sa netýkajú iba cien, ale aj toho, či bude mať svet dostatok plynu a ropy pre bežnú spotrebu.

Ďalšou hrozbou sa stávajú podmorské telekomunikačné káble. Irán podľa Sakovej naznačuje možnosť narušenia tejto infraštruktúry, čo by mohlo zasiahnuť internetové spojenie a medzinárodnú komunikáciu. Takýto scenár podľa nej Európska únia ani Slovensko v minulosti nezažili.

Podmorské káble pritom tvoria chrbticu globálneho internetu. Prenášajú väčšinu medzinárodnej dátovej komunikácie vrátane bankových transakcií, cloudových služieb či komunikácie technologických firiem. Akékoľvek narušenie by mohlo mať okamžitý dopad na ekonomiku aj fungovanie štátov.

Saková upozornila, že Európa sa musí pripraviť aj na nové typy kríz, ktoré môžu zasiahnuť energetickú alebo telekomunikačnú infraštruktúru. Podľa nej si takéto situácie vyžiadajú rýchle reakcie a nové opatrenia v krátkom čase.