chamenei a kable
Khamenei.ir/Gemini

Irán naznačil, že by mohol získať nový nástroj geopolitického tlaku na Západ. Médiá napojené na Revolučné gardy totiž otvorene hovoria o spoplatnení podmorských internetových káblov, ktoré vedú cez Hormuzský prieliv. Okrem miliardových príjmov sa v návrhoch objavuje aj možnosť monitorovania globálnej dátovej prevádzky, informuje Euronews a ďalšie dôveryhodné zdroje.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Téma prichádza v čase, keď Teherán už mesiace výrazne obmedzuje prístup vlastných obyvateľov k internetu. Kritici upozorňujú, že režim sa čoraz viac snaží premeniť digitálnu infraštruktúru na nástroj kontroly a politického nátlaku.

Podľa iránskej agentúry Tasnim, ktorá je blízka Revolučným gardám, by krajina mohla vyberať poplatky od medzinárodných konzorcií prevádzkujúcich optické káble v oblasti Hormuzského prielivu. Iránske médiá zároveň navrhujú, aby technologické giganty ako Google, Meta, Microsoft či Amazon podliehali iránskym pravidlám pri prevádzke služieb v regióne.

Iránsky poslanec Mostafa Taheri tvrdí, že krajina by mohla z tranzitných poplatkov získať až 15 miliárd dolárov. Podľa tamojších médií vedie cez Hormuzský prieliv najmenej sedem významných komunikačných káblov vrátane systémov FALCON, GBI a Gulf-TGN, ktoré prepájajú dátové centrá v Ázii, Európe aj na Blízkom východe.

Tieto káble pritom neobsluhujú iba bežný internet. Prenášajú cloudové služby, finančné systémy vrátane siete SWIFT či významnú časť globálnej online komunikácie. Akákoľvek destabilizácia v tejto oblasti by tak mohla mať dopad ďaleko za hranicami regiónu.

Článok pokračuje pod videom ↓

Irán chce získať novú páku

Hormuzský prieliv je dlhodobo jedným z najstrategickejších miest planéty. V najužšom bode má približne 22 kilometrov a za normálnych okolností cez neho prechádza asi pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného plynu.

Teherán teraz naznačuje, že podobnú strategickú hodnotu môže mať aj digitálna infraštruktúra. Iránske médiá dokonca hovoria o možnosti monitorovať dátovú prevádzku prechádzajúcu cez tieto káble. To okamžite vyvolalo otázky o bezpečnosti komunikácie a možnom zneužití citlivých údajov.

výpadok internetu po celom svete
Gemini/Midjourney

Právny základ takýchto požiadaviek je však veľmi slabý. Iránske zdroje sa odvolávajú na Dohovor OSN o morskom práve, podľa ktorého časť morského dna v oblasti patrí Iránu a Ománu. Dohovor však zároveň garantuje princíp voľného tranzitu a ochranu medzinárodnej komunikácie.

Problémom je aj fakt, že samotný Irán síce dohovor podpísal, no nikdy ho neratifikoval. Odborníci preto očakávajú, že akýkoľvek pokus o zavedenie poplatkov alebo monitorovanie dát by narazil na tvrdý medzinárodný odpor.

1. Fyzická realita „cloudu“

Tento incident fackuje našu naivnú predstavu o tom, že internet je niečo nehmotné, čo pláva „v oblakoch“ nad našimi hlavami. Celý globálny cloud, bankové prevody SWIFT, AI modely a videohovory stoja na absolútne starosvetskej, zraniteľnej fyzickej infraštruktúre – na optických kábloch hrubých ako ľudská ruka, ktoré ležia bezbranné na morskom dne.

Irán nevyužíva sofistikované kybernetické útoky. Využíva čistú anatómiu geografie. Perzský záliv je relatívne plytký (priemerná hĺbka je len okolo 50 metrov), čo znamená, že na poškodenie alebo monitorovanie káblov nepotrebujete drahé hlbinné ponorky. Stačia mu upravené rybárske lode, kotvy alebo potápači Revolučných gárd. Právny argument Iránu o morskom práve je síce deravý, no Teheránu nejde o medzinárodný súd – ide mu o hrozbu sily.

2. Útok na Big Tech a nová forma výpalníctva

To, že iránske médiá menovite útočia na Google, Metu, Microsoft a Amazon, nie je náhoda. Tieto americké technologické korporácie už dávno nie sú len softvérovými firmami. Sú to najväčší investori do podmorských káblov na svete. Vlastnia alebo spolufinancujú infraštruktúru, ktorá drží svet online.

Iránsky návrh prinútiť tieto firmy podriadiť sa zákonom islamskej republiky a platiť licenčné poplatky je čistým geopolitickým výpalníctvom. Teherán vie, že tieto korporácie sú pupočnou šnúrou prepojené s vládou USA. Snaha prinútiť ich k spoločným podnikom s Iránom by znamenala, že západné technologické tajomstvá a dáta by tiekli priamo pod ruky Revolučných gárd. To je pre Biely dom absolútne neakceptovateľná červená čiara.

3. Hrozba pre Európu

Hoci analytici upokojujú, že cez Hormuz preteká menej ako jedno percento globálneho internetového prenosu, pre blízkovýchodný región a stabilitu spojenia medzi Áziou a Európou je to kritický bod. Prvé obete už vidíme na trhu: francúzsky gigant Alcatel Submarine Networks kvôli iránskym hrozbám preventívne pozastavil všetky servisné a opravárenské práce v regióne.

Ak sa poškodí kábel v zálive, nikto ho teraz nepôjde opraviť. Ak sa táto „mýtna“ rétorika ujme, hrozí nám rozkúskovanie internetu. Po vzore Egypta (ktorý reálne vyberá poplatky za káble prechádzajúce cez Suez) a Iránu začnú ďalšie diktatúry a strategicky umiestnené štáty sveta vyžadovať „digitálne clo“ za to, že cez ich vody tečú dáta. Výsledkom bude extrémne predraženie internetových služieb, spomalenie globálnych finančných tokov a rozpad slobodnej siete na kontrolované národné zóny.

Vlastný internet pod kontrolou štátu

Návrhy na spoplatnenie káblov nevznikli vo vákuu. Irán totiž už dlhšie výrazne obmedzuje prístup vlastných občanov ku globálnemu internetu. Organizácia NetBlocks upozorňuje, že rozsiahle výpadky a reštrikcie trvajú desiatky dní a výrazne zasiahli bežný život aj podnikanie.

Iránsky minister komunikácií už v apríli priznal, že stabilný internet potrebuje približne 10 miliónov ľudí pre svoju prácu a živobytie. Podľa jeho slov spôsobujú obmedzenia ekonomické škody vo výške stoviek miliárd tomanov denne.

Práve preto analytici vnímajú nové návrhy ako pokračovanie širšej stratégie. Teherán sa podľa nich nesnaží iba kontrolovať domáci internet, ale zároveň hľadá spôsob, ako premeniť geografickú polohu krajiny na nový nástroj medzinárodného vplyvu.

Ak by sa podobné úvahy niekedy posunuli z rétoriky do reality, dôsledky by mohli pocítiť aj európske firmy a používatelia. Moderný internet totiž stojí na relatívne malej sieti kritickej infraštruktúry, ktorej narušenie môže ovplyvniť komunikáciu, financie aj cloudové služby po celom svete.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP