Vesmír je obrovský a plný hviezdnych systémov, ktoré by teoreticky mohli hostiť život. Napriek desaťročiam hľadania však ľudstvo stále neobjavilo presvedčivý dôkaz o existencii mimozemských civilizácií. Niektorí vedci teraz upozorňujú, že problém nemusí byť v tom, že by nikto nevysielal. Signály sa k nám možno jednoducho nedostanú v takej podobe, aby sme ich dokázali rozpoznať.

Nová štúdia publikovaná v odborom časopise The Astrophysical Journal naznačuje, že rádiové signály vysielané mimozemskou civilizáciou môže výrazne deformovať prostredie okolo hviezd. Turbulentná plazma, ktorú hviezdy neustále vyvrhujú do priestoru, dokáže signál rozmazať a rozšíriť do širšieho spektra frekvencií. To môže byť zásadný problém pre programy hľadajúce technologické signály vo vesmíre. Na tému upozornil portál Space.

SETI hľadá úzke rádiové signály

Výskum komunikácie mimozemských civilizácií je už desaťročia spojený s iniciatívou Search for Extraterrestrial Intelligence. Astronómovia sa v nej sústreďujú najmä na detekciu veľmi úzkych rádiových signálov. Takéto signály sa totiž považujú za typický znak umelej technológie.

Prirodzené zdroje vo vesmíre zvyčajne vysielajú energiu v širokom rozsahu vlnových dĺžok. Technologická civilizácia by naopak pravdepodobne vysielala úzky signál na konkrétnej frekvencii, pretože ide o energeticky efektívnejší spôsob komunikácie na veľké vzdialenosti.

Problém však podľa novej práce spočíva v tom, že samotné prostredie hviezd môže takýto signál výrazne zmeniť ešte skôr, než opustí domovský hviezdny systém.

Hviezdny vietor môže signál „rozmazať“

Na tento efekt upozorňujú vedci Vishal Gajjar a Grayce C. Brown. Podľa nich môže turbulentná plazma vo hviezdnom vetre spôsobovať rozšírenie pôvodne úzkeho signálu.

Plazma obsahuje nabité častice, ktoré menia vlastnosti elektromagnetických vĺn prechádzajúcich prostredím. Energia signálu sa tak rozptýli do širšieho rozsahu frekvencií. Tento jav sa označuje ako rozšírenie alebo „smearing“.

Astronómovia už dlhšie počítajú s tým, že signály sa môžu mierne deformovať počas cesty medzihviezdnym priestorom. Nová štúdia však upozorňuje, že podobný efekt môže vzniknúť už priamo v domovskom systéme civilizácie, ktorá signál vysiela.

Najväčší problém môžu predstavovať červení trpaslíci

Výskumníci vypočítali, že v približne 70 percentách hviezdnych systémov by sa signál s frekvenciou 1 GHz rozšíril o viac než 1 Hz. V viac než 30 percentách prípadov by rozšírenie presiahlo 10 Hz.

Takéto zmeny síce stále vytvárajú signál užší než väčšina prirodzených zdrojov, no pre súčasné vyhľadávacie algoritmy môže byť už príliš široký. Signál by tak mohol zostať nepovšimnutý.

NASA/ChatGPT (úprava redakcie)

Najväčšie problémy by podľa vedcov mali civilizácie v systémoch s hviezdami typu Red dwarf. Tieto hviezdy majú veľmi aktívne prostredie a silný hviezdny vietor.

Planéty, ktoré by mohli byť obývateľné, sa navyše nachádzajú veľmi blízko hviezdy. Turbulencia plazmy je preto výraznejšia a môže signály deformovať ešte viac.

Ak by taká civilizácia chcela komunikovať na veľké vzdialenosti, musela by podľa autorov štúdie vysielať signál z oblasti ďalej od hviezdy, napríklad prostredníctvom retranslačnej stanice na okraji systému.

Možné vysvetlenie známeho paradoxu

Tieto zistenia by mohli prispieť k vysvetleniu otázky, ktorá už desaťročia zamestnáva vedcov. Ide o Fermi paradox, teda rozpor medzi obrovským počtom potenciálne obývateľných planét a úplnou absenciou dôkazov o mimozemských civilizáciách.

Ak sa rádiové signály systematicky deformujú ešte predtým, než opustia hviezdny systém, je možné, že ich jednoducho nedokážeme správne identifikovať. Programy ako SETI by potom hľadali signály v príliš úzkom frekvenčnom rozsahu.

Vedci preto navrhujú upraviť stratégie hľadania. Namiesto extrémne úzkych frekvencií by mohli teleskopy analyzovať širšie spektrá signálov, ktoré už prešli deformáciou spôsobenou hviezdnym prostredím.

Takýto prístup by mohol zvýšiť šancu na zachytenie technologických signálov. Zároveň by naznačoval, že ticho vesmíru nemusí znamenať absenciu inteligentného života. Možno len počúvame nesprávnym spôsobom.

Čítajte viac z kategórie: Novinky