Kyslík v atmosfére Marsu sa počas ročných období mení spôsobom, ktorý sa nedá vysvetliť dosiaľ žiadnym známym chemickým procesom. Tvrdí to tím vedcov pracujúcich na misii roveru Curiosity amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý meral hodnoty plynov v atmosfére. Dáta, ktoré nameral za takmer šesť pozemských rokov, alebo tri marťanské, naznačujú nárast množstva kyslíka o 30 percent počas jari a leta.

4G bude fungovať aj na Mesiaci. Nokia uzavrela kuriózny biznis s NASA

Okolie Zeme je zamorené vesmírnym odpadom. Za dekády sme vytvorili problém gigantických rozmerov

SpaceX to nedarujú ľahko, rastie mu vážna konkurencia. Znovu použiteľná raketa od Bezosa zvládla ďalší test

Prečo sa tak deje, zatiaľ nie je jasné. Zmeny sú pravdepodobne geologickej povahy, vedci však nevylučujú ako možnú príčinu ani vyvíjajúci sa mikrobiálny život, informuje spravodajský portál BBC. Vedci analyzovali sezónne zmeny plynov, ktoré tvoria marťanský vzduch, priamo nad povrchom Galeovho kráteru, kde Curiosity pristál.

Nečakané zmeny, ktoré si nevedia vysvetliť ani vedci

Marťanská atmosféra pozostáva prevažne z oxidu uhličitého, no malé zastúpenie v nej majú aj ďalšie plyny ako molekulárny dusík, argón, molekulárny kyslík a metán. Ako uvádzajú experti vo svojej štúdii publikovanej v odbornom časopise JGR-Planets, dusík a argón sa menili podľa predvídateľného sezónneho vzorca – podľa toho, koľko oxidu uhličitého bolo vo vzduchu, čo bolo zase podmienené zmenami tlaku vzduchu. Predpokladali, že sa takto bude meniť aj kyslík, ale nestalo sa tak.

Úroveň kyslíka vzrástla vždy vtedy, keď na severnej hemisfére nastala jar, a klesla s príchodom jesene. Odborníci pôvodne predpokladali, že by to mohlo byť spôsobené vypúšťaním kyslíka pri rozpade oxidu uhličitého alebo vody v atmosfére. V prípade vody je však na vypustenie dodatočného kyslíka potrebné päťnásobne väčšie množstvo vody, ako sa tam reálne nachádza, a pri rozpade oxidu uhličitého sa zase kyslík uvoľňuje príliš pomaly na to, aby to dané množstvo kyslíka vytvorilo za tak krátky čas.

Vedci sa zaoberali aj otázkou, prečo na jeseň hodnoty kyslíka zase klesli na úroveň, ktorú predpovedala známa chémia. Jednou z teórií bolo, že by slnečná radiácia mohla rozdeliť molekuly kyslíka na dva atómy, ktoré by následne unikli do vesmíru. Ako však vyrátali, než by takýmto spôsobom kyslík naozaj unikol do vesmíru, ubehlo by najmenej 10 rokov.

Dáta tiež dokazujú, že sezónny vzrast úrovne kyslíka nie je vždy rovnaký, a množstvo tohto plynu sa každý rok mení. Výsledky skúmania naznačujú, že niečo kyslík vytvára a potom ho odvádza. Mohlo by sa to pritom nachádzať pod povrchom Marsu.

„Myslím, že to poukazuje na rezervoár (kyslíka) v pôde, ktorý sa vymieňa s atmosférou. Pre rýchlu výmenu na sezónnom časovom rámci to musí byť blízko povrchu. Ak by to bolo hlbšie, každý proces by bol pomalší,“ vyjadril sa pre britské BBC News spoluautor štúdie Timothy McConnochie z University of Maryland.

Všetko nahráva novej hypotéze

Tejto hypotéze nahrávajú aj výsledky výskumu programu Viking od NASA zo 70. rokov minulého storočia. Dáta o výmene plynov z pristávacích modulov ukazujú, že s nárastom vlhkosti vo výskumnej komore obsahujúcej vzorku pôdy sa zvyšovala aj úroveň kyslíka. Ako však upozornil McConnochie, teplota v komore modulu bola vyššia, ako je vonku na Marse, a to aj počas jari a leta, čo komplikuje aplikovanie výsledkov na marťanské prostredie.

Pravdepodobné podľa vedcov je, že sa kyslík udržiava v pôde Marsu v nejakej chemickej forme a môže sa vypúšťať ako vedľajší produkt nejakého chemického procesu. Zmeny úrovne kyslíka sú podobné zmenám metánu, ktorého množstvo sa tiež počas leta z nevysvetliteľných dôvodov zvýši o 60 percent. Či sú tieto dva javy prepojené, nie je jasné.

Kyslík, rovnako ako metán, by tiež mohli vytvárať mikroorganizmy. Ako pripomína BBC, túto alternatívu nemožno vylúčiť, ale pravdepodobnosť je malá, a to z viacerých dôvodov. Vedci stále totiž nemajú dostatok informácií o správaní sa kyslíka, aby ho využili ako indikátor života. Podpovrchové vrstvy Marsu sú tiež pre vysokú radiáciu, veľké zmeny teplôt a obmedzený výskyt vody náročným miestom na život.

Podľa spoluautora štúdie Sushila Atreyu z University of Michigan so súčasnými nástrojmi na Curiosity „neexistuje spôsob, ako zistiť, či jarný vzrast kyslíka spôsobuje biológia“. „Abiotické procesy vyzerajú veľmi sľubne, takže ich musíme najprv naisto vylúčiť, aby sme sa mohli zaoberať prípadným mikrobiálnym pôvodom,“ vyjadril sa s tým, že budúce misie na Mars by novými meraniami mohli na otázku obývateľnosti Marsu odpovedať presnejšie.