Budeme prepisovať učebnice. Vedci v genetickej štúdii odhalili, kedy naozaj vznikla ľudská reč

Aktualizované 7.11.2026:

Pátranie po pôvode ľudského jazyka prinieslo v roku 2026 nové genetické zistenia. Do výskumu sa opäť zapojil aj Shigeru Miyagawa, spoluautor pôvodnej analýzy o jazykových schopnostiach pred 135 000 rokmi. Tentoraz vedci skúmali evolúciu 119 kandidátnych génov spájaných s nervovou činnosťou, poznávaním a jazykom.

Analýza zachytila výrazné zmeny selekčných tlakov na tieto gény už pri spoločnom predkovi moderných ľudí, neandertálcov a denisovanov. Mnohé súviseli so stavbou a udržiavaním synáps, teda spojení, cez ktoré si nervové bunky odovzdávajú informácie. Podľa autorov tak časť genetickej výbavy potrebnej pre jazykové schopnosti mohla existovať ešte pred rozdelením týchto ľudských línií.

Výrazné evolučné zmeny vedci zaznamenali aj v samostatných neandertálskych a denisovanských líniách. V skúmaných génoch boli niektoré signály výberu silnejšie než pri Homo sapiens. Výsledok naznačuje, že biologické základy poznávacích schopností sa ďalej menili vo viacerých ľudských vetvách. Autori zároveň upozorňujú, že vybrané gény predstavujú kandidátov na ďalší výskum a ich konkrétny príspevok k jazyku treba ešte overiť.

Jazyk máme zapísaný aj v dávnych „prepínačoch“ DNA

Ďalšiu stopu priniesol tím z Univerzity v Iowe. V štúdii publikovanej 22. apríla v Science Advances spojil genetické údaje 350 detí s podrobným hodnotením ich jazykových schopností. Zistené súvislosti následne preveroval v ďalších súboroch s celkovo viac než 100 000 účastníkmi. Pozornosť upriamil na regulačné úseky DNA označované ako HAQERs, ktorých variácie súviseli s rozdielmi v dnešných jazykových schopnostiach.

Úseky DNA pomáhajú regulovať, kedy a ako intenzívne sa gény prejavia. Vedci ich prirovnávajú k ovládačom, ktoré upravujú ich aktivitu. Do tohto systému vstupuje aj proteín vytváraný génom FOXP2, ktorý výskumníci už dlhšie spájajú s vývinom reči. Nová práca tak približuje, ako môžu jazykové schopnosti ovplyvňovať vzájomne prepojené časti genómu, vysvetľuje Univerzita v Iowe.

Canva/ChatGPT

HAQERs sa vyvinuli ešte pred oddelením ľudskej a neandertálskej línie. Niektoré varianty spojené s dnešnými jazykovými schopnosťami boli podľa analýzy rozšírené aj u neandertálcov. Výsledky podporujú predstavu dávneho pôvodu časti biologických predpokladov jazyka. Presná podoba komunikácie našich vyhynutých príbuzných však zostáva otvorená. Zo samotnej DNA zatiaľ nedokážeme určiť, akú slovnú zásobu alebo gramatiku používali.

Používanie jazyka vedcov fascinuje vedcov už dlhé roky

Už genetická štúdia z roku 2025 od rovnakého autora naznačila, že schopnosť rozprávať bola prítomná už pred 135 000 rokmi. Reč ako komunikačný nástroj však bola používaná až o 35 000 rokov neskôr.

Odhady ohľadne vzniku jazyka sa rôznia. Autori sa pozreli na genetiku a geografické rozdelenie prvých ľudských populácií. „Všetky populácie, ktoré sa rozšírili po svete, majú jazyk, a všetky jazyky sú si príbuzné,“ uviedol Shigeru Miyagawa.

Štúdia vychádza z analýzy 15 genetických výskumov za posledných 18 rokov. Genetické dáta ukázali, že prvé veľké rozdelenie ľudstva nastalo pred 135 000 rokmi a podľa vedcov schopnosť jazyka musela existovať už vtedy.

Spoločný jazykový základ

Vedci tak vo viacerých štúdiách skúmali rôzne genetické údaje, od chromozómu Y, cez mitochondriálnu DNA, až po analýzy celého genómu. Výsledky ukazujú, že Homo sapiens bol kedysi jednotnou populáciou, ktorá sa postupne delila na menšie skupiny. Tie sa rozširovali do rôznych kútov sveta a práve toto delenie mohlo zohrávať kľúčovú úlohu aj vo vývoji jazykov. Vedci sa prikláňajú k názoru, že prvé jazykové schopnosti sa objavili už pred 135 000 rokmi.

Miyagawa verí, že všetky ľudské jazyky majú spoločný základ. Vo svojej knihe Why Agree? Why Move? analyzoval podobnosti medzi angličtinou, japončinou a bantuskými jazykmi. Podľa neho je jazyk jedinečný systém, ktorý kombinuje slová a gramatiku, čím umožňuje nekonečné množstvo výrazov a myšlienok.

Wikimedia/Luc-Henri Fage

„Ľudský jazyk je kvalitatívne odlišný, pretože existujú dve veci – slová a syntax – ktoré spolupracujú pri vytváraní tohto veľmi zložitého systému. Žiadne iné zviera nemá paralelnú štruktúru vo svojom komunikačnom systéme. A to nám dáva schopnosť vytvárať veľmi sofistikované myšlienky a komunikovať ich s ostatnými,“ povedal Miyagawa.

Kedy sme jazyk začali používať?

„Jazyk je zároveň kognitívny aj komunikačný systém. Myslím, že pred 135 000 rokmi začal ako súkromný kognitívny systém, ale relatívne rýchlo sa premenil na komunikačný systém,“ vysvetlil v roku 2025.

Archeologické dôkazy naznačujú, že pred 100 000 rokmi sa objavilo symbolické myslenie. Maľby, rytiny či používanie okrovej farby naznačujú, že jazyk sa mohol aktívne využívať v spoločnosti.

„Jazyk bol spúšťačom moderného ľudského správania. Nejakým spôsobom stimuloval ľudské myslenie a pomohol vytvoriť takéto druhy správania. Ak máme pravdu, ľudia sa navzájom učili (vďaka jazyku) a podporovali inovácie typov, ktoré sme videli pred 100 000 rokmi,“ doplnil Miyagawa.

Nie všetci vedci s touto hypotézou súhlasia. Niektorí sa prikláňajú k postupnejšiemu a rozsiahlejšiemu vývoju, kde jazyk nebol hlavnou hybnou silou, ale len jedným z viacerých faktorov. Miyagawa však verí, že ich štúdie prinášajú dôležitý krok k lepšiemu pochopeniu vzniku jazyka.

Čítajte viac z kategórie: Novinky