Obrovský pokrok v technológiách a zdravotníctve. Vedci v umelej maternici úspešne vychovali malé jahňa a tvrdia, že nasledovať budú ľudia

Technológie napredujú neuveriteľným tempom. Najnovší počin vedcov nás však neskutočne udivuje, no na druhej strane aj naháňa poriadny strach. Čo sa môže javiť ako obyčajný igelitový sáčok, je najnovší pokrok vedcov.

Práve v tomto „sáčku“, respektíve umelej maternici, rástlo po dobu 4 týždňov ovčie mláďa, podobne ako v lone svojej matky. Podmienky na vývoj boli takmer na vlas rovnaké. Rástli jej pľúca, vyvíjal sa mozog, svalstvo, nervový systém a naučila sa prehĺtať. Vedci tiež poznamenali, že dosiahli nesmierne dôležitý míľnik v technológiách a zdravotníctve ako takom. V najbližších rokoch totiž môže podobné zariadenie slúžiť aj na vývin ľudského bábätka, avšak zatiaľ to bolo testované výhradne na ovciach.

Je to skutočne obdivuhodný pohľad, že v umelej maternici môže niekedy vyrásť ľudský život. Netreba však zabúdať, že matka hrá pri vývoji stále extrémne dôležitú úlohu a rozhodne to nebude fungovať spôsobom, že sa embryo vloží do akéhosi stroja a prekoná celé štádium vývoja. Práve v tomto prípade je matka skutočne nevyhnutnou súčasťou, uviedol Alan Flake z nemocnice vo Philadelphii. Táto ich vonkajšia maternica, ktorú jeho tím nazýva Biobag, má dať príliš skoro narodeným deťom prirodzenejšie prostredie podobné maternici, aby sa ďalej rozvíjali.

Biobag nemusí vyzerať skoro ako maternica, no obsahuje rovnaké kľúčové časti a hlavne spôsob, ako cirkulovať krv plodu a vymeniť oxid uhličitý za kyslík. Alan Flake dúfa, že Biobag zlepší možnosti starostlivosti o predčasne narodené deti, keďže tento problém je hlavnou príčinou smrti novorodencov. V USA sa minulý rok predčasne narodilo asi 10 % detí, čo znamená, že sa narodili pred dosiahnutím 37 týždňa tehotenstva. Tieto deti vyžadujú intenzívnu podporu, pretože sa ďalej rozvíjajú mimo svoje matky. Ak sa dostanú z jednotky intenzívnej starostlivosti, mnohé z nich stále trpia množstvom problémov, ktoré vznikajú v dôsledku neúplného vývoja ich orgánov.

Preto sa už desaťročia vedci pokúšali vyvinúť umelú maternicu, ktorá by znovu vytvorila prirodzené prostredie pre predčasne narodené deti, aby sa ďalej rozvíjali. Jednou z hlavných výziev bolo opätovné vytvorenie zložitého obehového systému, ktorý spája matku s plodom. Krv matky preteká do dieťaťa a vymení kyslík za oxid uhličitý. Krv musí prúdiť dostatočným tlakom, avšak externé čerpadlo môže poškodiť srdce dieťaťa. Na vyriešenie tohto problému spoločnosť vytvorila beztrubkový obehový systém. Spájali pupočné cievy plodu s novým druhom oxygenátora a krv sa tak pohybovala hladko cez systém. Ďalším problémom bolo vyriešenie veľkého rizika infekcií, ktorým predčasne narodené deti v otvorených inkubátoroch čelia.

Flake a jeho kolegovia testovali nastavenie počas štyroch týždňov na ôsmich ovčích plodoch, ktoré mali ešte 105 až 120 dní do tehotenstva, teda približne rovnaké ako u detí v dobe 22 až 24 týždňov tehotenstva. Po uplynutí štyroch týždňov boli plody premiestnené do špeciálneho prostredia ako predčasné dieťa.

zdroj fotografie: Screenshot/Facebook video

Zdravie jahniat vyvinutých v umelej maternici bolo rovnaké, ako v prípade jahniat rovnakého veku, ktoré boli vyvinuté v tele ovce a porodené cisárskym rezom. Následne sa všetky ovce s dostatočne rozvinutým dýchaním presunuli a ostatné boli usmrtené za účelom skúmania orgánov. Najmä ich pľúca a mozog, ktoré sú najviac ohrozené poškodeniami u predčasne narodených jedincov, vyzerali nezranené a správne vyvinuté. Samozrejme, ovce nie sú ľudia a ich mozgy sa vyvíjajú trochu iným tempom. Autori tak uznali, že pred ďalším používaním na deťoch bude potrebný intenzívnejší výskum v technológiách a zdravotníctve. Prvé pokusy na ľuďoch sa však očakávajú už do troch rokov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky