Európa naplno zbrojí. Miliardy tečú do špeciálnych rakiet, štáty volia odlišné zbrane

Skúsenosti z moderných konfliktov naplno ukázali, že klasické delostrelectvo síce zostáva kľúčové, no bez možnosti presných úderov do hĺbky nepriateľského územia armády strácajú prevahu. Európske štáty preto v reakcii na bezpečnostnú situáciu prudko zrýchľujú modernizačné programy a do palebnej sily investujú astronomické sumy.

V priestore medzi frontovými líniami dnes vzniká takzvaná zóna smrti, ktorú ovládajú bezpilotné lietadlá a prieskumné drony. Akékoľvek sústredenie techniky či živej sily je okamžite odhalené a zničené. Armády preto potrebujú systémy, ktoré dokážu zasahovať veliteľské centrá, muničné sklady a logistické uzly na vzdialenosť desiatok až stoviek kilometrov. Podobný trend vidíme aj pri inováciách priamo na fronte, kde sa uplatňuje napríklad aj nová technológia na odpaľovanie rakiet priamo zo zeme.

Najnovšiu analýzu európskych akvizícií priniesol špecializovaný obranný portál Shephard Media. Zistenia potvrdzujú, že hoci je cieľ európskych spojencov rovnaký, ich technologická voľba sa výrazne líši.

Chorvátsko stavilo na juhokórejskú silu K239 Chunmoo

Záhreb sa rozhodol posilniť svoje delostrelecké krídlo a siahol po čoraz populárnejšej juhokórejskej technike. Chorvátske ozbrojené sily si vybrali salvové raketomety K239 Chunmoo od spoločnosti Hanwha Aerospace. Tento krok predstavuje výrazný posun vo vyzbrojovaní na Balkáne.

Systém Chunmoo je známy svojou univerzálnosťou. Na rozdiel od niektorých západných náprotivkov nesie dva odpaľovacie kontajnery, čo znamená dvojnásobnú kapacitu pripravenej munície priamo na podvozku. Dokáže odpaľovať rôzne kalibre rakiet, od neriadených striel kalibru 130 mm až po ťažké navádzané rakety kalibru 239 mm s dosahom približne 80 km.

Juhokórejská technika navyše ponúka integráciu taktických balistických rakiet s dosahom až 290 km. Pre Chorvátsko ide o strategický nákup, ktorý zabezpečí odstrašujúci potenciál a vysokú mobilitu v náročnom teréne.

Švédsko dôveruje osvedčenému americkému systému HIMARS

Švédsko, ako jeden z najnovších členov Severoatlantickej aliancie, zvolilo konzervatívnejšiu, no v boji dôkladne preverenú cestu. Švédska armáda zaradí do svojho arzenálu americké raketomety M142 HIMARS z dielne koncernu Lockheed Martin.

HIMARS si získal celosvetové renomé vďaka svojej mimoriadnej presnosti a operačnej flexibilite. Kolesový podvozok umožňuje rýchly presun po spevnených komunikáciách, odpálenie salvy a okamžitý ústup ešte predtým, ako protivník stihne zamerať miesto odpalu delostreleckým radarom.

Štokholm týmto krokom dosiahne plnú interoperabilitu s americkou armádou aj ďalšími európskymi spojencami, ktorí tieto systémy prevádzkujú. Spolu s Chorvátskom dosahuje kombinovaná hodnota týchto nákupov úroveň vyše 1,36 miliardy eur.

Pentagon

Francúzsko buduje vlastnú technologickú nezávislosť

Kým menšie a stredné krajiny nakupujú hotové riešenia zo zahraničia, Paríž zostáva verný svojej doktríne strategickej autonómie. Francúzske ministerstvo obrany sa rozhodlo pre domáci vývoj a vybralo riešenie Thundart, na ktorom spolupracujú giganti MBDA a Safran.

Projekt Thundart má za cieľ vytvoriť novú generáciu európskeho systému presnej paľby s veľmi dlhým doletom. Francúzi nechcú byť závislí od amerických exportných povolení a obmedzení ITAR, ktoré často komplikujú nasadenie alebo ďalší predaj zbraní.

Spojenie expertízy MBDA v oblasti raketových motorov a navádzacích sústav s pokročilou optoelektronikou a navigačnými systémami Safranu má priniesť zbraň schopnú prekonať aj najmodernejšie systémy elektronického boja.

Nová éra raketového delostrelectva na východnom krídle

Rastúci záujem o zbrane s dlhým doletom je najvýraznejší práve na východnom krídle NATO. Krajiny susediace s Ruskom alebo nachádzajúce sa v jeho blízkosti si uvedomujú, že schopnosť zasiahnuť strategické ciele hlboko za líniou kontaktu je základným pilierom moderného odstrašenia.

Vojenskí analytici zdôrazňujú, že v prostredí nasýtenom lacnými dronmi typu FPV a prieskumnými bezposádkovými lietadlami musia delostrelecké batérie operovať z oveľa väčších vzdialeností ako v minulosti. Tradičné húfnice s dostrelom okolo 40 km už v mnohých scenároch nestačia na bezpečné vykonávanie úloh.

Masívne investície do raketometov ukazujú, že európske obranné rozpočty prechádzajú štrukturálnou zmenou, kde palebná sila a presnosť dostávajú prednosť pred statickými obrannými systémami.

Trh s delostrelectvom čaká obrovský rast

Odlišné voľby Chorvátska, Švédska a Francúzska jasne ilustrujú fragmentáciu európskeho obranného trhu. Kým Južná Kórea dokáže dodávať techniku v rekordne krátkych lehotách, americký priemysel ťaží zo zabehnutej logistiky a francúzsky sektor zasa z tlaku na európsku sebestačnosť.

Nasledujúce roky ukážu, či sa Európa dokáže zjednotiť aspoň na úrovni štandardizácie munície, alebo zostane rozdelená medzi tri dominantné technologické prúdy. Jedno je však isté: éra ignorovania raketového delostrelectva sa v Európe definitívne skončila.

Čítajte viac z kategórie: Novinky