Astronómovia objavili v protoplanetárnom disku v okolí rodiacej sa hviezdy doteraz najväčšiu molekulu a jedná sa podľa nich o veľmi dôležitý míľnik. Objavená molekula má totiž potenciál povedať nám oveľa viac o živote vo vesmíre, než sme doteraz vedeli, informuje ScienceAlert.

Nesie kyslík a tvorí biomolekuly

K objavu došlo v protoplanetárnom disku rodiacej sa hviezdy IRS 48, ktorý je od Zeme vzdialený približne 440 svetelných rokov v súhvezdí Hadonosa. Objavená molekula je známa ako dimetyléter a jedná sa o organickú zlúčeninu, ktorá sa skladá z deviatich atómov a nesie jeden atóm kyslíka.

Dimetyléter slúži ako stavebný materiál pre cukry a iné biologické molekuly, čo môže v tomto prípade znamenať naozaj veľa. Spomínaný protoplanetárny disk totiž môže v budúcnosti vytvoriť nové exoplanéty a dimetyléter je preto dôležitý v chápaní toho, ako vzniká život vo vesmíre a čo o tomto procese ešte nevieme.

Umelecká predstava protoplanetárneho disku. Zdroj: Wikipedia

Vedci predpokladajú, že tieto molekuly vznikajú v chladných miestach medzihviezdnych mračien ešte skôr, než vznikne samotná hviezda.

Vďačíme neznámym objektom

Ako vysvetľujú astronómovia vo svojej štúdii, za detekciu molekuly dimetyléteru vďačíme asymetrickému objektu v tvare polmesiaca, ktorý sa v systéme IRS 48 nachádza. Jednoduché molekuly sa podľa vedcov držia prachových častíc a práve tie sa držia aj v okolí tohto polmesiacového objektu.

K tomu zrejme dochádza kvôli ďalšiemu objektu, ktorý sa zase nachádza medzi spomínaným nesymetrickým polmesiacom a materskou hviezdou. Ten dostal názov „prachová pasca“ a vedci ho opísali už v roku 2013.

ALMA/A. Pohl, van der Marel a spol./Brunken a spol.

Na detekciu bolo použité pole teleskopov ALMA a molekuly dimetyléteru dokázali objaviť vďaka žiareniu hviezd, ktoré spôsobuje sublimáciu ľadu v spomínanej prachovej pasci, píše ESO. Analýzou spektra je následne možné identifikovať molekuly, ktoré sa v pozorovanom priestore nachádzajú, keďže každá molekula zanecháva špecifickú stopu.

Vesmírne molekuly často prekvapia

„Čo robí tento objav ešte vzrušujúcejším je fakt, že tieto väčšie a komplexnejšie molekuly sú dostupné pre vznikajúce planéty v disku. To sme predtým nevedeli, pretože vo väčšine systémov sa tieto molekuly skrývajú v ľade,“ vysvetľuje astronómka Alice Booth z Leidenskej univerzity v Holandsku.

Vedci dúfajú, že ďalším pozorovaním týchto látok dokážu prísť aj na to, ako fungujú prebiotické molekuly aj v našej Slnečnej sústave. Zaujímavé molekuly vo vzdialenom vesmíre pritom vedcov prekvapujú pomerne často. Nedávno sa napríklad astronómom podarilo objaviť organické molekuly v medzihviezdnom priestore.

Nečakaná molekula zaskočila vedcov aj v prípade druhého najväčšieho mesiaca Slnečnej sústavy. Jeho atmosféra totiž obsahuje práve molekuly, ktoré sme dovtedy nachádzali len v medzihviezdnych mračnách.

Čítajte viac z kategórie: Novinky