Titan, najväčší mesiac Saturnu, známy svojou hustou atmosférou a tekutými morami, opäť prekvapil vedcov. V jeho atmosfére bola detegovaná vzácna molekula, ktorú sme doposiaľ nachádzali len v mračnách vypĺňajúcich medzihviezdne priestory, informuje Futurism.

Supermasívne čierne diery zďaleka nie sú najväčšie. Existujú ešte gigantickejšie, zistili vedci

NASA už nemá miesto. Demoluje historickú 60-ročnú vzletovú platformu, štartovali z nej na Mesiac aj smrtiaci Challenger

Na Zemi dnes žijeme len vďaka náhode. Nasimulovali evolúciu 100 000 planét s prekvapivými výsledkami

Molekula, ktorú na Titane nečakali

Vedci sa už dlhé roky snažia nájsť na Titane známky života, predovšetkým kvôli jeho atmosfére, ktorá je bohatá na dusík a metán (látka, ktorá je na Zemi organického pôvodu), kvôli ktorým nie je možné priamo nahliadnuť na jeho povrch. K plamienku nádeje na odhalenie života na mesiaci Saturnu prikladá palivo po novom i objav cyklopropenilidénu (C₃H₂), molekuly podobnej tým, ktoré tvoria nukleové kyseliny DNA a RNA – molekulárne reťazce nesúce genetické kódy života.

O dôkaz života sa však napriek tomu nejedná, pretože molekuly cyklopropenilidénu boli vo veľkých množstvách nájdené i v medzihviezdnom médiu – riedkej hmote zloženej z plynov (z 98 % z vodíka a hélia), prachu a žiarení.

Možnosť života aj v nehostinných moriach

„Snažíme sa zistiť, či je Titan obývateľný. Chceme prísť na to, či sa zložky z atmosféry môžu dostať na povrch a následne, či dokážu preniknúť cez ľadovú kôru do oceánu pod ňou. Myslíme si totiž, že práve tento oceán je miestom s podmienkami vhodnými pre život,“ vraví Rosary Lopes, skúsený vedec NASA, ktorý sa síce výskumu nezúčastnil, no je na túto tému odborníkom.

Na povrchu tejto vzdialenej planéty sa dokonca nachádzajú rieky a jazerá a pod povrchom naopak slaný oceán. Aj keď môže byť podľa našich aktuálnych poznatkov pre život nehostinný, budúci výskum môže pomôcť celú vec objasniť.

Na Titan sa totiž chystá NASA a ako sonda má poslúžiť dron Dragonfly – vážka, ktorej let je naplánovaný na rok 2026 a na studený mesiac Saturnu dorazí v roku 2034. Počas svojej misie navštívi niekoľko sľubných lokácií a pohľadá organické chemické reakcie, ktoré majú Zem a Titan spoločné. Saturn má však hneď dvoch vhodných kandidátov na život, pričom tým druhým je Enceladus, na ktorom sa skrýva nielen oceán, ale i organické zlúčeniny obsahujúce dusík a kyslík.

Hustá atmosféra Titanu sa v porovnaní s ostatnými telesami nášho hviezdneho systému veľmi podobá na tú Zemskú a prekypuje chemickými reakciami. Hustota atmosféry je oproti našej štvornásobná, kým gravitácia je o niečo nižšia než na Mesiaci.

To môže na prvý pohľad pôsobiť ako strašiak, no vedci sa nevzdávajú a naďalej podrobne skúmajú, či sa zložky z atmosféry môžu dostať na povrch a následne, či dokážu preniknúť cez ľadovú kôru do oceánu pod ňou, ako vraví Rosary Lopes z JPL. „Myslíme si, že práve tento oceán je miestom s podmienkami, ktoré by mohli podporovať život.“

Budúcnosť Titanu – čerpacia stanica

Okolo Titanu je ešte vždy viac otázok, než odpovedí a ani nevieme, ako presne C3H2 interaguje s ostatnými plynmi v atmosfére. Jedno je však zrejmé – vývoj naznačuje, že metán je raketovým palivom budúcnosti a Titan by sa tak, napriek svojej vzdialenosti, mohol stať čerpacou stanicou budúcich kozmických dopravných systémov. Už dnes sú v intenzívnom vývoji rakety využívajúce metán ako hlavné palivo, medzi ktoré patrí Starship od SpaceX alebo New Glenn vyvíjaný firmou Blue Origin.