Ukrajina je blízko k nasadeniu vlastného laserového systému proti dronom, ktorý má posilniť ochranu kritickej infraštruktúry a zároveň výrazne znížiť náklady na odrážanie masových útokov Ruska. Nový obranný systém je reakciou na rastúci počet ruských kamikadze dronov a lacných FPV platforiem, ktoré v posledných mesiacoch zaťažujú ukrajinské obranné kapacity.

Likvidácia rakiet je ekonomicky neúnosná

Podľa informácií Institute of Science Rusko od začiatia vojny na Ukrajinu vypustilo viac ako 30 tisíc dronov typu Shahed. Len v apríli 2026 ich počet dosiahol približne 6 500. Masové útoky často prebiehajú vo vlnách, ktoré môžu presiahnuť aj niekoľko stoviek dronov za jedinú noc. Likvidácia takého množstva cieľov naráža na zásadný ekonomický problém, pretože raketová munícia je výrazne drahšia než samotné drony.

Kým náklady na výrobu jedného dronu Shahed sa odhadujú na 20 až 50 tisíc dolárov, jedna raketa Patriot stojí približne 3 až 4 milióny dolárov. Cena rakiet IRIS T sa pohybuje okolo 430 tisíc dolárov a strely NASAMS AIM stoja približne 1 až 1,5 milióna. Ukrajina tak pri obrane proti lacným dronom míňa násobne drahšiu muníciu, čo je dlhodobo neudržateľné.

Tryzub vstupuje do finálnej fázy testovania

Ukrajina teraz pripravuje nasadenie vlastného laserového systému Tryzub, ktorý má tento ekonomický nepomer výrazne znížiť, informuje Army Recognition. Laserová platforma vznikala od roku 2024 a podľa výrobcu Celebra Tech prešla finálnymi terénnymi skúškami. Najnovšia verzia bola predstavená 7. mája 2026 a je umiestnená na prívesovej platforme, ktorá umožňuje rýchle presuny medzi ohrozenými lokalitami.

Systém je navrhnutý tak, aby autonómne identifikoval, sledoval a ničil vzdušné ciele bez potreby drahej raketovej munície. Využíva kombináciu radaru, stabilizovanej optickej veže a algoritmov strojového videnia, ktoré automaticky rozpoznávajú typ dronu a predikujú jeho pohyb. Súčasťou je aj AI asistované navádzanie, ktoré zvyšuje presnosť zásahu.

S veľkým dosahom

Podľa výrobcu dokáže Tryzub momentálne ničiť FPV drony na vzdialenosť približne 800 až 900 metrov a prieskumné UAV do 1 500 metrov. Testovanie proti cieľom typu Shahed pokračuje a cieľom je dosiahnuť účinný zásah na vzdialenosť približne 5 000 metrov. Pri skúškach dokázal laser prepáliť kovové komponenty v priebehu 3 až 5 sekúnd v závislosti od hrúbky materiálu a zasahoval objekty veľké 8 až 33 centimetrov.

Ukrajina zatiaľ nezverejnila presný výkon lasera ani detaily o použitých technológiách chladenia či generátoroch. Pre porovnanie, americký systém LaWS pracuje približne v triede 30 kW, HELIOS prekračuje 60 kW a izraelský Iron Beam sa odhaduje na viac než 100 kW. Práve výkon, stabilita lúča a chladenie patria medzi najväčšie technické výzvy podobných zbraní.

Tryzub sa prvýkrát verejne objavil v decembri 2024 počas konferencie European Defense Industry v Kyjeve. Ukrajinské velenie vtedy uviedlo, že systém dokáže zasahovať vzdušné ciele vo výške viac než 2 kilometre. Vo februári 2025 bolo potvrdené, že laser už bol operačne použitý proti vzdušným cieľom, hoci detaily o nasadení neboli zverejnené. V apríli 2025 sa objavili prvé oficiálne zábery systému pri útoku na statický pozemný cieľ a pri oslepovaní optiky FPV dronu.

Laser nenahradí klasickú PVO, ale výrazne ju odľahčí

Hoci Tryzub vzbudzuje veľkú pozornosť, odborníci upozorňujú, že laserové systémy majú svoje limity. Účinnosť výrazne ovplyvňuje hmla, dážď, dym, prach či atmosférické podmienky. Laser navyše potrebuje určitý čas nepretržite pôsobiť na cieľ, aby spôsobil poškodenie. Aj preto nenahradí klasickú protivzdušnú obranu, ale môže ju výrazne odľahčiť.

Ukrajina plánuje zaradiť Tryzub do vrstvenej protivzdušnej obrany, kde má slúžiť ako prvá línia proti lacným cieľom a šetriť drahšie systémy pre hodnotnejšie hrozby. Laser má chrániť energetickú infraštruktúru, logistické centrá aj muničné sklady, ktoré sú častým terčom ruských útokov.

Tryzub vzniká priamo počas vojny, čo je zásadný rozdiel oproti západným projektom, ktoré prechádzajú dlhými mierovými testami. Podľa Army Recognition projekt financoval malý tím približne 15 ľudí bez veľkých verejných kontraktov. Vojna však Ukrajinu núti urýchľovať vývoj technológií, ktoré by v mierových podmienkach vznikali oveľa dlhšie.

Masové nasadenie lacných dronov pritom tlačí armády po celom svete k vývoju laserových a energetických zbraní. Podobné projekty dnes rozvíjajú USA, Izrael, Británia, Južná Kórea, Čína aj ďalšie krajiny NATO. Ukrajina sa tak stáva jedným z miest, kde sa budúcnosť tejto technológie testuje priamo na reálnom bojisku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP