Časopriestor roztrhá na kusy. Našli najničivejší vesmírny jav v histórii, doteraz bol len teóriou

Predstav si vesmírnu drámu v troch dejstvách, ktorá sa odohráva vo vzdialenosti 1,2 miliardy svetelných rokov od našej planéty. To, čo astronómovia objavili v systéme s označením J1218/1219+1035, nie je len ďalšia z mnohých bodiek na mape oblohy. Je to monumentálna kozmická hromadná zrážka, pri ktorej sa tri gigantické galaxie zlievajú do jedného celku.

Zatiaľ čo interakcie dvoch galaxií sú vo vesmíre pomerne bežným mechanizmom rastu, tento trojitý tanec je nesmierne vzácny. Čo však robí tento objav skutočným unikátom, sú „srdcia“ týchto aktérov.

V jadre každej z troch kolidujúcich galaxií totiž drieme supermasívna čierna diera. Nejde pritom o žiadnych spiacich obrov, pretože všetky tri čierne diery sú v stave extrémnej aktivity, pohlcujú okolité mraky plynu a do priestoru chrlia mohutné prúdy rádiovej energie.

Ide o vôbec prvý potvrdený prípad v histórii, kedy sme v jednom systéme zachytili tri aktívne galaktické jadrá (AGN) žiariace v rádiovej oblasti spektra. Pre teba to môže byť len vzdialený záblesk v temnote, no pre modernú astrofyziku je to laboratórium v priamom prenose.

Tento objav nám ponúka miesto v prvom rade pri sledovaní toho, ako najväčšie monštrá vo vesmíre rastú spoločne so svojimi hostiteľskými galaxiami, a otvára úplne novú kapitolu v chápaní životného cyklu supermasívnych čiernych dier.

Našu existenciu formovali kolízie

Aby si plne pochopil význam objavu systému J1218/1219+1035, musíme sa najprv pozrieť do hlbín samotných galaxií. Väčšina veľkých galaxií vo vesmíre, vrátane našej Mliečnej cesty, ukrýva vo svojom geometrickom strede neviditeľného obra: supermasívnu čiernu dieru. Tieto objekty dosahujú hmotnosť miliónov až miliárd našich Sĺnk stlačených do relatívne malého objemu. Väčšinu času o nich ani nevieme. Dalo by sa povedať, že sú to tichí strážcovia, ktorí sa prejavujú len svojím gravitačným vplyvom na okolité hviezdy.

Problém (alebo z vedeckého hľadiska fascinujúce divadlo) nastáva v momente, keď sa do blízkosti takejto čiernej diery dostane dostatok medzihviezdneho plynu a prachu. Gravitácia začne tento materiál priťahovať, pričom sa okolo čiernej diery vytvorí takzvaný akrečný disk. Hmota v ňom rotuje extrémnymi rýchlosťami, trenie vytvára nepredstaviteľné teplo a disk začne žiariť v celom elektromagnetickom spektre. V tomto momente hovoríme o aktívnom galaktickom jadre (AGN).

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda