Toxické dedičstvo socializmu dobehlo Slovensko. Po 40 rokoch zhltne jeho likvidácia milióny eur

Slovensko chce odstrániť ďalšiu časť toxického dedičstva, ktoré na východe krajiny zostalo po chemickom priemysle minulého storočia. Nejde o bežnú skládku ani o lokálny problém jednej fabriky. Areál bývalého Chemka Strážske patrí medzi najznámejšie environmentálne záťaže na Slovensku a PCB látky sa tam riešia už celé desaťročia.

Ako informuje TASR, Ministerstvo životného prostredia SR vyhlásilo tender na zneškodnenie nebezpečných odpadov obsahujúcich PCB látky v objekte teplárne v areáli Chemko Strážske. Odhadovaná hodnota zákazky je viac ako 7,73 milióna eur. Rezort uvádza, že predmetom zákazky má byť zber, manipulácia, preprava, spracovanie a konečné zneškodnenie týchto odpadov podľa slovenskej aj európskej legislatívy.

Problém, ktorý nezmizol spolu s fabrikou

Polychlórované bifenyly, známe pod skratkou PCB, sa v bývalom štátnom podniku Chemko začali vyrábať v roku 1959. Výroba skončila v roku 1984, no problém sa tým neskončil. Časť látok zostala uložená v rôznych častiach areálu a podľa TASR sa zlým skladovaním dostala aj do okolitej prírody. Výsledky meraní ukázali vysoké koncentrácie PCB aj u rýb v okolitých vodách, uvádza Teraz.sk.

PCB sú problém práve preto, že sa v prostredí správajú tvrdohlavo. Nerozpadnú sa rýchlo, vedia sa hromadiť v organizmoch a prenášať potravovým reťazcom. Veda na dosah vysvetľuje, že polychlórované bifenyly patria medzi syntetické organické látky a pre živé organizmy predstavujú riziko najmä pre schopnosť hromadiť sa v tukovom tkanive. Vedci pritom skúmali aj ryby a ich parazity v zasiahnutej lokalite, pretože práve vodné prostredie patrí medzi citlivé ukazovatele kontaminácie.

TASR - Roman Hanc

V Strážskom vznikli tisíce ton výrobkov s PCB

Rozsah problému dobre ukazuje aj starší text Slovenskej akadémie vied. SAV uvádza, že v závode Chemko Strážske sa vyrobilo celkovo 21 500 ton výrobkov obsahujúcich PCB. V areáli boli identifikované tri zdroje výskytu odpadov z výroby PCB: takzvaná ošipáreň, budova Energobloku 2, teda tepláreň, a skládka odpadu vo zvernici Orlová. SAV zároveň pripomína, že vláda vyhlásila v Strážskom mimoriadnu situáciu 22. januára 2020.

Práve tepláreň je teraz jadrom nového tendra. Nejde teda o prvý pokus zbaviť lokalitu toxického odpadu, ale o ďalšiu časť širšieho problému. Ministerstvo životného prostredia už v júni 2025 informovalo, že 150 ton odpadu s obsahom PCB sa začalo prevážať na zneškodnenie do špecializovanej spaľovne vo Viedni. Rezort vtedy uviedol, že odpad sa mal prevážať postupne v 35 kamiónoch za prísnych bezpečnostných podmienok. V tej istej správe ministerstvo doplnilo, že v objekte teplárne sa rieši približne 5 000 sudov s nebezpečným odpadom obsahujúcim PCB, píše MŽP SR.

Ako sme nedávno písali pri téme, že Európu čaká veľký zápas s večnými chemikáliami, zákaz alebo obmedzenie látok je iba jedna časť problému. Druhá prichádza neskôr, keď treba odstrániť staré sklady, sudy, kontaminovanú pôdu a vodu. Práve Chemko Strážske ukazuje túto druhú, drahšiu a menej viditeľnú fázu.

Slovensko stále platí účet za starý priemysel

Na tejto téme je dôležité, že nejde len o environmentálnu správu z východu Slovenska. Je to príklad, ako dlho dokáže priemyselná záťaž prežiť samotnú fabriku, režim aj generácie úradníkov. Výroba sa skončila v roku 1984, no štát rieši následky aj v roku 2026.

Podobné záťaže bývajú drahé nie preto, že by niekto len odviezol sudy z jedného miesta na druhé. Pri PCB odpadoch musí štát riešiť identifikáciu materiálu, bezpečnú manipuláciu, prepravu, dokumentáciu, špecializované spracovanie a konečné zneškodnenie. Pri látkach, ktoré sa hromadia v životnom prostredí, nestačí problém zakryť, presypať alebo presunúť do iného skladu.

Aj preto je kľúčové, ako bude nový tender nastavený. Ak má zneškodnenie odpadov v teplárni stáť viac ako 7,73 milióna eur, verejnosť má dôvod pýtať sa nielen na cenu, ale aj na technológiu, bezpečnosť prepravy, cieľové zariadenie a kontrolu celého procesu.

Súvisí to aj s tým, čo sme riešili pri článku o toxických látkach z pneumatík, ktoré sa dostávajú do pôdy a plodín. Chemické znečistenie často neostane tam, kde vzniklo. Vietor, voda, pôda, ryby alebo poľnohospodárske plodiny dokážu preniesť problém oveľa ďalej, než ukazuje plot fabriky.

Toto nie je koniec príbehu

Chemko Strážske je nepríjemná pripomienka, že lacná alebo rýchla priemyselná výroba môže mať oneskorený účet. Ten sa neobjaví v roku, keď závod vyrába, ale o desaťročia neskôr, keď štát hľadá milióny na likvidáciu odpadu a obyvatelia regiónu stále počúvajú o látkach, ktoré mali byť dávno minulosťou.

Nový tender preto nie je len administratívny krok. Je to ďalšia skúška, či Slovensko vie staré environmentálne záťaže riešiť tak, aby sa problém z lokality naozaj odstránil, nie iba posunul do ďalšej fázy. V Strážskom sa už raz ukázalo, že odkladanie rozhodnutí vie byť drahšie než samotná sanácia. Teraz bude dôležité, aby sa po tendri nehýbali iba papiere, ale aj toxický materiál, ktorý tam zostal po jednej z najtemnejších kapitol slovenského chemického priemyslu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky