Slovenská firma Aliter Technologies má vo svojom produktovom portfóliu drony, ktoré využívajú nielen domáce inštitúcie, ale je o ne záujem aj mimo domáceho trhu. Na Slovensku chránili pápeža Františka a dozerali aj na bezpečnosť počas obrovského koncertu Rammsteinu.

Bratislavčan Ákos Haramia sa dronom venuje už od vysokej školy, keď ku koncu štúdia so spolužiakmi založili malý startup. Fascinoval ich vývoj dronov, ktorý v tom čase financovali na vlastné náklady.

Neskôr, už pod krídlami Aliter Technologies, sa podieľal na vývoji dronu VIMA (Virtual Mast – virtuálny stožiar), ktorý je univerzálnou lietajúcou platformou pre rôzne druhy hardvéru. Okrem vynesenia dennej alebo nočnej kamery dokáže napríklad do pár minút vytvoriť chýbajúcu alebo nedostatočnú komunikačnú sieť.

V čom sú silné stránky virtuálneho stožiaru VIMA zo Slovenska a aké má presne využitie?

Startitup - Ákos Haramia vysvetľuje, ako VIMA dokáže pomôcť pri výpadku signálu.

Vaše drony žnú úspech na celom svete. Ako ich na Slovensku vyrábate?

Samotná výroba prebieha v Bratislave a okolí. Niektoré detaily, ako napríklad chirurgicky presná montáž plošných dosiek, nám robí externá firma, ktorá sa na to špecializuje.

Príbeh každého dronu sa začína vývojovým obdobím, v ktorom si stanovujeme ciele vo funkcionalite. Keď ich dosiahneme, nasleduje testovacie obdobie, ktoré môže trvať aj viac ako 12 mesiacov. Potrebujeme, aby naše drony fungovali za každého počasia a teploty.

Konkrétne náš virtuálny stožiar VIMA musí spĺňať aj vojenské normy MIL-STD – alebo aspoň teplotný rozsah požadovaný touto normou. Dron musí vydržať, aby naň celý deň svietilo slnko, zatiaľ čo vo vnútri dronu je 80 °C. Testovali sme ho napríklad aj v chladiacich komorách, kde bolo -20 °C. Ako funguje slovenský dron →

Vy to nazývate virtuálnym stožiarom, no zároveň ide o dron. Ako presne VIMA funguje?

Nie je to klasický dron, s ktorým sa lieta. S týmto dronom sme sa snažili doslova nahradiť statický stožiar. Chceli sme docieliť, aby ho mohol policajt, záchranár, vojak, eventový manažér alebo ktokoľvek iný jednoducho a rýchlo kdekoľvek rozložiť a ďalej sa oň nestarať. Do vzduchu sa dostane behom niekoľkých minút.

VIMA sa skladá z dvoch hlavných častí, ktorými sú samotný dron a pozemná stanica so všetkou elektronikou a automatickým navíjacím káblom. Keďže tento dron vyvíjame a vyrábame, dokážeme ho meniť a prispôsobovať tomu, čo klient potrebuje.

Jedným z druhov užitočnej záťaže je rádio na vrchu dronu, vďaka ktorému vieme vybudovať komunikačnú sieť. Zo spodnej časti môžu byť umiestnené napríklad kamera, amplión, LED osvetlenie, senzory teploty a čistoty prostredia, alebo aj detektor dronov.

Dron dokáže sám regulovať svoju výšku podľa poveternostných podmienok, aby sa predišlo mechanickému poškodeniu. Naším cieľom bolo minimalizovať potrebu manuálneho ovládania.

Dron, ktorý nemôže voľne lietať, sa len tak často nevidí.

Po tom, čo sme ako prví na svete vyvinuli drony na inštaláciu plašičov vtákov, sme mali nevyužitý tím odborníkov, ktorý sme museli nejako zamestnať (smiech).

Nášmu brainstormingu vtedy najviac prispela divízia špeciálnych systémov Aliter Technologies, ktorú tvoria ľudia s armádnou minulosťou.

Niektorí z nich absolvovali rotácie v Afganistane a Iraku, takže majú reálne skúsenosti s tým, čo vojak na bojisku zažíva a reálne potrebuje.

Kolegovia, bývalí profesionálni vojaci, nám vysvetlili, že jedným z najčastejších problémov akejkoľvek misie – a to nielen vojenskej – bolo vždy vybudovanie komunikačnej siete. Takže jeho využitie je naozaj všestranné.

Aliter Technologies - Slováci vytvorili rýchlo nasaditeľnú náhradu stožiaru.

Virtuálny stožiar VIMA sme videli na Slovensku napríklad na koncerte Rammsteinu. K čomu tam bol potrebný?

Primárne sme neriešili priestor pred javiskom, pretože tam boli statické kamery, ale sústredili sme sa hlavne na dopravu – parkovanie a pohyb vozidiel.

Monitorovali sme prístupové cesty na letisko. Bezpečnostné zložky, ktoré tam boli, od nás dostávali dopravné informácie. Tie im pomáhali usmerňovať a odkláňať autá.

Použili sme rôzne druhy kamier, vrátane kamier s veľmi výkonným optickým zoomom.

Koľko dronov ste tam mali? Pomohli ste identifikovať nejakú konkrétnu hrozbu?

Mali sme tam iba jeden, vo výške 70 metrov, a aj ten stačil na pokrytie celého koncertného priestoru a parkoviska súčasne. Ak je dron dostatočne vysoko a má kameru s patričným priblížením, vidíte ďaleko a môžete pokryť celú oblasť.

Našťastie sa tam nič vážne nestalo. Zaujímavý moment nastal, keď sme v noci zistili, že ľudia prerazili zábrany na miestach, kde bol zakázaný prístup.

Bez nás by to nikto nemal šancu zistiť, ale my sme to videli a identifikovali pomocou infračervených kamier. Bezpečnostné zložky tam potom poslali svojich ľudí, ktorí situáciu vyriešili vo veľmi krátkom čase.

Startitup - Ákos Haramia vysvetľuje, prečo sa VIMA hýbe iba vertikálne.

Pri návšteve pápeža ste sledovali dvojnásobne väčší dav ako na koncerte Rammsteinu. Museli ste prispôsobiť svoju techniku väčšej mase ľudí?

V podstate išlo o to isté – prišli sme o deň skôr a pomáhali sme usmerňovať príchod návštevníkov. Najväčší rozdiel bol v tom, že na Rammsteine sme boli s riadiacim centrom spojení káblom, zatiaľ čo pri návšteve pápeža sme boli dosť ďaleko a všetky dáta sa posielali rádiovo.

Ethernetový kábel má efektívny prenos len na vzdialenosť približne 100 metrov, používali sme preto MANET Radio – to je vojenská technológia, ktorou je možné posielať šifrované údaje.

Čo sa týka návštevníkov, bolo to tam oveľa pokojnejšie, než sme očakávali. Pomáhali sme najmä s manažmentom vstupov, aby sa na niektorých miestach zbytočne netvorili extrémne rady.

Stali sa tam nejaké incidenty?

Napríklad tam lietal ďalší dron, ktorý v tomto priestore nemal čo robiť. Nám sa ho podarilo spozorovať a okamžite sme poskytli údaje polícii, ktorá sa týmto incidentom ďalej zaoberala.

Je nebezpečné, keď verejnosť lieta s dronmi na takýchto miestach. Môžu sa kedykoľvek zrútiť a aj 250-gramový dron môže spôsobiť vážne zranenia.

Dron používaný bezpečnostnými zložkami bude musieť čeliť aj iným hrozbám, než je nárazový vietor. Čo sa stane, ak sa utrhne alebo inak poškodí?

V prípade výpadku prúdu alebo pretrhnutia kábla má dron vstavanú batériu, vďaka ktorej môže autonómne pristáť. Kvôli bezpečnosti má však aj vlastný padák, aby sa minimalizovalo riziko poškodenia zariadenia, ktoré nesie.

Ovládať ho je možné v podstate cez akýkoľvek tablet, na ktorý sa dá nainštalovať naša aplikácia. Na jednom takomto tablete možno ovládať aj niekoľko VIMA dronov.

Aliter Technologies - Zapnutie dronu VIMA trvá niekoľko minút. Stačí na to jeden operátor.

Čo konkrétne je problematické na vytvorení komunikačného kanálu? Vo vojenských filmoch to nevyzerá zložito.

Rádiová technológia, pracujúca v gigahertzových pásmach, funguje veľmi jednoducho – keď sa dve antény vzájomne vidia, rádiá medzi sebou dokážu komunikovať. Dosah takejto pozemnej komunikácie je však len niekoľko stoviek metrov, maximálne kilometer až dva.

VIMA je skvelá ukážka toho, že sme nevymysleli produkt, ktorému sme potom hľadali klientelu. Vytvorili sme presne to, po čom bol dopyt.

V ideálnych podmienkach dokáže náš dron prenášať signál až do vzdialenosti 50 km, čo je niekoľkonásobok dosahu bežných rádií. Ideálne podmienky počas takýchto krízových situácií, samozrejme, neexistujú a v náročných oblastiach je aj našich dronov potrebných viac.

Pozrime sa na pragmatickosť virtuálneho stožiaru z pohľadu organizátora festivalu. Dokáže ním nahradiť klasické kamery?

VIMA nenahrádza bežné kamery, ale dopĺňa ich a zvyšuje celkový prehľad. Rozdiel medzi statickou kamerou a dronom je v tom, že dron nepotrebuje žiadnu konštrukciu a je mobilný.

Náš virtuálny stožiar má zmysel postaviť, ak potrebujete niekoľko dní sledovať udalosť z veľkej výšky a koordinovať kamery a ľudí v teréne.

Alternatívou by bolo postaviť 50- až 100-metrový stožiar s 360-stupňovou kamerou, ale takáto konštrukcia už vyžaduje povolenie a betónový základ, čo môže byť pre organizátora nereálne.

Z bežných kamier organizátori nemajú taký prehľad a okamžitú možnosť identifikovať problémové oblasti. To sa nedá. Na zemi môžete mať kamery a pokojne aj 20 ľudí, ale nikdy nebudete mať taký nadhľad ako zo vzduchu.

Aliter Technologies - Mobilné miesto riadenia s letiacim dronom VIMA.

Organizátori sa mnohokrát len tesne zmestia do očakávaného rozpočtu. Nie je vaše riešenie pre usporiadateľa zbytočne veľkým výdavkom?

Celé nastavenie je prispôsobené potrebám klienta aj priestoru a konečná suma za túto službu je vypočítaná na „man-day“ podľa použitej technológie a ľudí potrebných na jej obsluhu.

Umelá inteligencia už dnes dokáže rozpoznať zbrane a iné objekty na videozáznamoch. Dokáže VIMA autonómne odhaliť konkrétne nebezpečenstvá?

To je záležitosť výpočtu na pozadí, takže so samotným dronom to má spoločné len to, že využíva rozlíšenie jeho kamery.

V čase návštevy pápeža sme používali technológiu, ktorá dokázala rozoznať ľudí, autá a nákladné autá. Rozpoznávanie tvárí, pohybov alebo konkrétnych predmetov je len vecou softvéru.

Aliter Technologies - Dron VIMA lieta iba nad svojou základňou alebo operatívnym autom.

Drony sú jedným z najrýchlejšie rastúcich technologických odvetví. Čo bude podľa vás ďalším míľnikom v tomto segmente?

Môj dlhodobý názor je, že drony získajú svoj plný potenciál až vtedy, keď budú plne autonómne, pretože kým je tam niekto, kto ich musí ovládať alebo na ne dohliadať, je to stále pracovný nástroj ako vŕtačka pre robotníka.

Technologicky to už je možné, ale legislatívne sa to ešte nedá.

Čo presne pri dronoch znamená autonómnosť?

Predstavte si napríklad veľkú rafinériu alebo iný veľký priemyselný areál, kde sa musia pravidelne robiť kontroly.

Dnes to funguje tak, že na komíny a iné nebezpečné miesta musí niekto manuálne vyliezť a skontrolovať ich. To je zdĺhavé, nebezpečné a celkovo neefektívne.

Dron môže mať rôzne senzory, napríklad termokameru, teplomer alebo merač kvality vzduchu. V praxi by to vyzeralo tak, že dron by jednoducho vzlietol zo svojej základne a automaticky by robil to, na čo je naprogramovaný.

Potom by sa vrátil na základňu, nahral údaje, dobil batérie a pokračoval v činnosti. Spravil by to pritom kvalitnejšie a bezpečnejšie ako človek.

V budúcnosti uvidíme oveľa viac dronov ako teraz a súčasné vnímanie dronu ako len pomocníka pri natáčaní videí sa úplne zmení.

V akom štádiu je vývoj legislatívy na Slovensku a kedy bude možné naplno využiť potenciál dronov?

Európska legislatíva rozlišuje typy dronov podľa hmotnosti, dráhy letu – či je to nad ľuďmi, obytnou zónou, súkromným pozemkom alebo ste niekde úplne mimo.

Podľa toho, aký je veľký dron a v akom priestore lieta, sa posudzuje, čo sa s daným dronom môže robiť.

Pred pár dňami slovenská vláda schválila novelu Leteckého zákona. Ako sa v návrhu novely zákona uvádza: Novou právnou úpravou sa zabezpečí, že oblasť bezpilotných lietadiel, bezpilotných leteckých systémov a vzdušného priestoru U-space, bude mať komplexnú národnú právnu úpravu pri zohľadnení už upravených oblastí, príslušnými právne záväznými aktmi Európskej únie a tých oblastí, ktoré právne záväzné akty Európskej únie neupravujú, čím budú vykonané nielen príslušné právne záväzné akty Európskej únie, ale budú odstránené aj niektoré súčasné prekážky v oblasti civilného letectva. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 2024.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory