Táto planéta by nemala vôbec existovať. Popiera všetky naše doterajšie poznatky

Po tohtotýždňovom objave vo vzdialenom hviezdnom systéme v našej Mliečnej dráhe musia astronómovia opäť prepisovať naše súčasné poznatky o vesmíre.

Planéta GJ 3512b, ktorá obieha okolo hviezdy vzdialenej od nás 31 svetelných rokov, by podľa doterajších teórií o vzniku planét vôbec nemala existovať. Problém je podľa britskej BBC v tom, že rozdiel medzi veľkosťou tejto planéty a jej hviezdy je tak malý, že nemohla vzniknúť tak, ako sme sa doteraz domnievali, že vznikajú všetky planéty.

Podľa Juana Carlosa Moralesa, jedného z členov medzinárodného tímu, ktorý o objave informoval v magazíne Science, je dokonca možné, že planéta GJ 3512b je takmer tak veľká, ako hviezda, okolo ktorej obieha. Morales, ktorý pracuje v Katalánskom inštitúte vesmírnych štúdií (IEEC) v Barcelone, navyše uvádza, že okolo rovnakej hviezdy môže krúžiť ešte jedna takáto „obria“ planéta.

Nenechaj si ujsť Vysvetlenie, prečo vyzerá fotka čiernej diery, tak ako vyzerá, ešte viac zvýrazňuje úspech vedcov

Triezvejšie odhady hovoria o tom, že planéta GJ 3512b je maximálne 270-krát menšia ako hviezda, ktorú obieha. Aj to je však stále málo na to, aby mohla vzniknúť – aspoň podľa nás – „tradičným“ spôsobom.

Planéta je podobná nášmu Jupiteru, je tvorená hlavne plynmi a oproti Jupiteru je asi o polovicu menšia. Jej hviezda má však len 12 percent hmotnosti nášho Slnka a patrí do kategórie červených trpaslíkov, čo je – minimálne v našej galaxii – ďaleko najčastejší typ hviezdy.

Zobraziť celú galériu (0)

NASA

Podľa doterajších teórií by však okolo červených trpaslíkov mali obiehať len planéty veľkosti našej Zeme, prípadne o niečo väčšie. Obrie planéty ako náš Jupiter, ktorý má – pre porovnanie – 1 050-krát nižšiu hmotnosť ako naše Slnko, pri červených trpaslíkoch podľa našich doterajších poznatkov nemajú čo hľadať.

Ako vysvetľuje ďalší z autorov štúdie, profesor astronómie Christoph Mordasini zo švajčiarskeho Bernu, doterajšia predstava o vzniku obrích plynných planét bola taká, že ich zárodočným štádiom je ľadové jadro, ktoré obieha vo veľkej vzdialenosti od svojej hviezdy a od plynného disku, ktorý ju v tomto štádiu obklopuje, a postupne jej z tohto disku „kradne“ a tým sa zväčšuje.

Toto však pri novobjavenej planéte GJ 3512b nemôže platiť. „Disky okolo malých hviezd nemajú dostatok materiálu, aby to mohlo fungovať,“ hovorí Mordasini.

Zatiaľ najreálnejšie znejúcou hypotézou je podľa britského astrofyzika Petra Wheatleyho to, že táto planéta „sa zrodila priamo z plynu pri kolapse časti plynného disku vyvolaného jeho vlastnou gravitáciou“.

Informácie pochádzajú z agentúry AP a z webstránky britskej spoločnosti BBC.

Čítajte viac z kategórie: Novinky