Našli ich tam, kde to nikto nečakal. Zabudnutá planétka v našej Galaxii nesie známky života

Keď sa v roku 2015 sonda NASA Dawn dostala k trpasličej planéte Ceres, vedci i verejnosť mali prvýkrát možnosť detailne sa pozrieť na najväčší objekt hlavného pásu asteroidov. Toto vesmírne teleso tvorí viac než 39 percent hmotnosti celého pásu a je jediným telesom v tejto oblasti, ktoré vlastnou gravitáciou nadobudlo guľatý tvar.

Dáta zozbierané počas misie medzi rokmi 2015 až 2018 odhalili fascinujúce fakty, ktoré naznačujú, že Ceres mohol kedysi ponúkať podmienky vhodné pre život. Na tému upozornil portál Science Alert.

Mohol mať priaznivé podmienky pre život

Podobne ako mesiace Europa, Titan či Enceladus, aj Ceres patrí medzi kandidátov na tzv. oceánové svety. Ide o objekty, ktoré by mohli ukrývať vodu v tekutom stave vo svojom vnútri. Hoci sa dnes predpokladá, že jeho jadro je príliš chladné na to, aby dokázalo udržať rozsiahly oceán, existujú dôkazy, že v minulosti to mohlo byť inak. Nový výskum vedcov z NASA naznačuje, že približne pred 2,5 až 4 miliardami rokov panovali v podzemí Ceresu podmienky priaznivé pre prežitie jednoduchých mikroorganizmov.

Štúdiu viedol Samuel W. Courville z Arizonskej štátnej univerzity a svoje výsledky publikoval aj so svojim tímom 20. augusta v prestížnom časopise Science Advances. Analýza údajov sondy Dawn ukázala, že Ceres nemal dostatok tepla z rádioaktívneho rozpadu na udržanie stabilného oceánu, a na rozdiel od mesiacov obiehajúcich obrie planéty neprofitoval ani z tzv. slapového ohrievania. Napriek tomu sa ukázalo, že mladý Ceres obsahoval zásoby horúcej vody poháňanej práve týmto rozpadom v jeho kovovo-kamennom jadre.

NASA/JPL-Caltech

Práve tieto podmienky vytvorili scenár, v ktorom sa pod povrchom nachádzali roztoky bohaté na soli a plyny unikajúce z hornín na rozhraní jadra a plášťa. Jasné odlesky na povrchu, ktoré Dawn zachytil, boli identifikované ako usadeniny soli po odparenej vode z hlbokých rezervoárov. Navyše sa na povrchu objavili aj molekuly obsahujúce organický uhlík, čo posilnilo domnienky, že prostredie Ceresu mohlo byť pre život priaznivejšie, než sa predpokladalo.

Základ života

Vedci vo svojich modeloch simulovali vývoj teploty a chemického zloženia Ceresu a dospeli k záveru, že približne pol miliardy až dve miliardy rokov po vzniku tejto planétky existovala stabilná zásoba horúcej vody. Tá spolu s plynnými látkami vytvárala tretí kľúčový prvok potrebný pre vznik života.

„Keď sa na Zemi zmieša horúca voda z hlbín s oceánom, často je to hostina pre mikróby – bohatý zdroj chemickej energie. Ak by sa ukázalo, že aj Ceres mal v minulosti prítok hydrotermálnych tekutín, mohlo by to mať obrovské dôsledky,“ cituje Courvilla tlačová správa NASA.

Výsledky tejto štúdie sú dôležité nielen pre poznanie histórie Ceresu, ale aj pre porozumenie ďalším menším telesám slnečnej sústavy. Ukazujú, že aj planétky s veľkosťou okolo 900 kilometrov, ktoré dnes pôsobia ako chladné a nehostinné, mohli v dávnych časoch ukrývať podmienky vhodné pre primitívne formy života.

Čítajte viac z kategórie: Novinky