Zobraziť celú galériu (0)

Prvýkrát za hranice zemskej atmosféry letela dovtedy nevyskúšaná vesmírna loď, ktorá sa mala vrátiť na Zem, pristáť ako bežné lietadlo a byť pripravená na ďalšie lety. Raketoplán Columbia odštartoval svoj premiérový let 12. apríla 1981.

Zhodou okolností to bolo v deň, keď si svetová verejnosť pripomenula 20 rokov od letu prvého kozmonauta Jurija Gagarina. O termíne však rozhodla náhoda, raketoplán mal pôvodne štartovať 10. apríla, no štart sa posunul o dva dni pre poruchu počítača. V pondelok 12. apríla uplynie 40 rokov od historicky prvého štartu amerického raketoplánu Columbia s dvojčlennou posádkou.

Lety raketoplánov sa konali v rámci vesmírneho programu Space Shuttle (Space Transportation Systém – STS, teda Vesmírny dopravný systém).

Za dátum začiatku programu sa označuje zväčša 5. január 1972, keď prezident USA Richard Nixon verejne oznámil, že Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), začne vyvíjať stroj pre lety do vesmíru, ktorý sa bude dať opakovane použiť. Prototyp raketoplánu Enterprise sa prvý raz vzniesol do vzduchu k atmosférickým skúškam 18. februára 1972.

Príprava na prvý let sa nezaobišla bez dramatických okolností. Počas pozemných testov Columbie 19. marca 1981 došlo k nehode, pri ktorej v dôsledku úniku dusíka zahynuli dvaja zamestnanci. Štart Columbie bol pôvodne plánovaný na 10. apríl 1981, pre chybu počítačov sa však posunul na 12. apríl.

Columbia odštartovala 12. apríla, teda v Svetový deň kozmonautiky, o 12. hodine svetového času z Mysu Canaveral. Štart sledovali milióny divákov na celom svete. Po dvoch minútach a 12 sekundách sa oddelili dve nosné rakety a pristali s padákmi na hladine Atlantického oceánu, osem minút a 50 sekúnd od štartu sa oddelila aj hlavná palivová nádrž, ktorá dopadla do vĺn Indického oceánu.

Columbia sa dostala najskôr na kruhovú obežnú dráhu vo výške 240 km nad zemským povrchom, neskôr na eliptickú dráhu vo výške 273 až 276 km. Absolvovala 37 obletov zemegule na jej obežnej dráhe.

Pristávací manéver sa začal 14. apríla po 17. hodine svetového času nad Indickým oceánom. Raketoplán vletel do atmosféry rýchlosťou, ktorá sa rovnala 24-násobku rýchlosti zvuku. Pristál na dne vysušeného soľného jazera po 54 hodinách, 20 minútach a 52 sekundách od svojho štartu. Dojazd na zemi bol dlhý vyše 2,7 kilometra.

O význame a dôležitosti Raketoplánu pre vesmírny vek niet pochýb. Dodnes je jednou z najväčších ikon modernej éry a do vesmíru vyniesol množstvo dôležitých nákladov, medzi ktoré patrí napríklad dodnes fungujúci Hubblov teleskop či moduly pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu.

Raketoplán mal však aj veľké množstvo nedostatkov a problémov, ktoré vyústili v to, že nikdy úplne nenaplnil pôvodné očakávania a stal sa extrémne neefektívnym. Celý príbeh a históriu tohto plavidla sme ti zhrnuli v tomto článku.

Zdroj: TASR