Ozónová diera nad Antarktídou dosiahla medzi 7. septembrom a 13. októbrom 2022 priemernú plochu 23,2 milióna štvorcových kilometrov a bola o niečo menšia ako minulý rok. Vedci očakávajú, že trend jej zmenšovania z posledných rokov bude pokračovať. TASR o tom informuje podľa správy amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).

Odstránili sa škodlivé látky

„Postupom času dochádza k stabilnému pokroku a diera sa zmenšuje,“ povedal spolupredseda vedeckého hodnotiaceho panela (SAP) Montrealského protokolu Paul Newman, ktorý je zároveň hlavným vedcom pre vedy o Zemi v Goddardovom vesmírnom letovom centre NASA v Greenbelte v americkom štáte Maryland.

„Vidíme určité kolísanie, keďže zmeny počasia a ďalšie faktory spôsobujú, že čísla sa mierne… menia. Celkovo však za posledné dve desaťročia vidno klesajúci trend. Odstránenie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu prostredníctvom Montrealského protokolu zmenšuje dieru,“ dodal.

V minulom roku experti informovali, že je ozónová diera podobne veľká, ako v roku 2020. Od začiatku merania v roku 1979 prekonávala až 75 % pozorovaných dier a ako sa očakávalo, najviac sa zväčšila koncom sezóny. Napriek veľkosti dier však odborníci z organizácie Copernicus tvrdia, že sa ozónová vrstva postupne obnovuje.

NASA/GSFC

Pomohli opatrenia ľudstva

K zlepšujúcemu sa stavu ozónovej vrstvy Zeme prispel Montrealský protokol z roku 1987, ktorý zakázal chemické látky poškodzujúce túto vrstvu. Ozónová vrstva – časť stratosféry, ktorá chráni Zem pred negatívnym účinkom ultrafialového žiarenia Slnka – sa každoročne v septembri stenčuje a nad južným pólom vytvára „ozónovú dieru“.

Na príčine sú zlúčeniny chlóru, fluóru a brómu v atmosfére, ktoré vznikli ľudskou činnosťou a ktoré vo vysokých nadmorských výškach spôsobujú chemické reakcie ničiace ozón. Tenšia ozónová vrstva znamená zosilňovanie ultrafialového žiarenia.

Vedci merajú dynamiku ozónovej vrstvy pomocou prístrojov na satelitoch Aura, Suomi a NOAA-20. Meranie pomocou Dobsonovho spektrofotometra je známe ako celková hodnota ozónu v stĺpci, pričom celosvetovo to je v priemere asi 300 Dobsonových jednotiek. Tento rok dosiahla najnižšia hodnota 101 Dobsonových jednotiek, čo sa podobá situácii z minulého roka.