V tomto texte boli použité materiály SITA.

Od roku 2027 sa do života slovenských a českých domácností vkradne nový fenomén. Ide o emisné povolenky ETS2, ktoré budú mať po novom dopad aj na bežných spotrebiteľov. Nový systém obchodovania s emisiami má byť súčasťou klimatickej politiky Európskej únie v rámci tzv. Green dealu.

A hoci sa o ňom hovorí už dlhšie, až teraz si domácnosti môžu konkrétnejšie vypočítať, čo ich čaká a predovšetkým, koľko ich to bude stáť. Česká stránka už ponúka kalkulačku, ktorá počíta s budúcimi nákladmi na pohonné látky či vykurovanie uhlím.

Finančné dopady na domácnosti

Podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu nebude táto zmena nijako lacná. Priemerná česká domácnosť si podľa jeho výpočtov ročne priplatí približne 83-tisíc českých korún, čo je asi 3 300 eur. A to dokonca ide o priemer, nie o najvyšší možný nárast. Kovanda zároveň upozorňuje, že cena emisných povoleniek, konkrétne kontraktov na rok 2027, sa v súčasnosti na londýnskej burze ICE pohybuje na úrovni cez 82 eur za povolenku. To je nárast o 9 % oproti minulému týždňu a výrazne nad 45-eurovým stropom, s ktorým počítajú európski politici.

„Investori do povoleniek zatiaľ príliš neveria, že strop bude dodržaný, pretože inak by teraz ťažko platili, aby si poistili cenu cez 82 eur,“ vysvetlil Kovanda.

Zavedenie emisných povoleniek pre domácnosti pritom podľa analytikov môže spôsobiť rozsiahle spoločenské nepokoje, predovšetkým vo Francúzsku a vo východnej Európe, kde sú príjmy obyvateľstva nižšie. Zdražovanie sa pritom dotkne každodenného života. Cena pohonných látok by mohla vzrásť o 30 centov na liter, pričom Kovanda upozorňuje, že nárast môže byť aj vyšší. Niektoré odborné štúdie dokonca tvrdia, že takýto nárast musí nastať, ak chceme dosiahnuť ciele Green dealu.

Unsplash

Ekonomický a politický rozmer

Z ekonomického hľadiska má celý systém emisných povoleniek zmysel len vtedy, ak sa ich cena do roku 2030 vyšplhá približne na 260 eur za jednu. „Ak toľko stáť nebude, nebude naplnený Green deal a z toho hľadiska potom nastáva otázka, prečo nákladný systém povoleniek pre domácnosti vôbec zavádzať?“ pýta sa Kovanda a dodáva, že spomínaná cena 260 eur nie je extrém, ale skôr realistický priemer. Ide totiž o sumu, ktorá by mala motivovať obyvateľstvo prejsť na ekologickejšie alternatívy ako elektromobily či tepelné čerpadlá.

Na druhej strane, politicky prezentovaný strop 45 eur za povolenku vníma Kovanda ako klamlivú hru. Podľa neho ide o dezinformáciu, ktorá má presvedčiť verejnosť o únosnosti systému. „V prvom či druhom roku možno bude existovať, ale potom musí ísť cena prudko hore. To už bude džin vypustený z fľaše. Pandorina skrinka otvorená,“ varuje ekonomický analytik.

Skepticizmus a výzva na diskusiu

Tí, ktorí veria, že cena povolenky sa v roku 2030 udrží pod 75 eur, sú podľa Kovandu v rozpore s vedeckým konsenzom. „Kto má iné vedecky podložené čísla, sem s nimi. Zatiaľ ich nikto nepredložil,“ vyzýva odborník. Pripúšťa, že domácnostiam, ktoré investujú do moderných technológií, môžu náklady klesnúť, no zároveň dodáva, že ak niekto tvrdí, že dopady budú zanedbateľné, potom nepochopil podstatu systému. „Prečo zavádzať niečo, čo bude k ničomu, čo vlastne nič nezmení?“ uzatvára Kovanda svoju analýzu nových emisných pravidiel pre domácnosti.

Táto téma tak nie je len o ekológii, ale predovšetkým o peniazoch, spoločenských dopadoch a o tom, ako realisticky sa dá dosiahnuť uhlíková neutralita bez toho, aby sa pod tlak dostali milióny bežných ľudí v krajinách strednej a východnej Európy.