Slováci zaspali digitálny novovek. Až 66 % z nás robí na webe najnebezpečnejší zlozvyk

V tomto texte boli použité materiály SITA.

Slováci sú v technológiách čoraz aktívnejší, no v oblasti kybernetickej bezpečnosti zostávajú naďalej zraniteľní. Najnovší prieskum agentúry SCIO pre Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti ukazuje, že hoci technológie používame naprieč generáciami, naše bezpečnostné návyky výrazne zaostávajú. Až 66 percent respondentov priznalo, že používa rovnaké heslo na viacerých účtoch, čo patrí medzi najčastejšie a zároveň najnebezpečnejšie zlozvyky v online priestore.

Prieskum, ktorý prebehol v októbri na vzorke 1 000 respondentov, zároveň poukazuje na to, že väčšina ľudí stále využíva len základné formy digitálnej ochrany a o kybernetických hrozbách má skôr povrchnú predstavu. V kombinácii s rastúcim množstvom zariadení v domácnostiach ide o problém, ktorý sa prehlbuje každým rokom.

Bezpečnosť riešime minimálne

Z údajov vyplýva, že smartfón vlastní 85,7 percenta opýtaných a notebooky používa 71,8 percenta. Viac ako polovica domácností disponuje smart televízorom a takmer každý druhý respondent vlastní tablet. Napriek tomu len 29 percent ľudí žijúcich v domácnosti s deťmi využíva rodičovskú kontrolu, čo predstavuje mierny pokles oproti minulému roku.

Znepokojujúco pôsobí aj fakt, že 16,8 percenta respondentov zdieľa svoj pracovný notebook s rodinnými príslušníkmi. Ide o riziko, ktoré môže ohroziť pracovné aj osobné dáta, najmä ak používatelia neaplikujú pokročilejšie bezpečnostné opatrenia.

Prieskum ďalej ukazuje, že Slováci majú problém kriticky vyhodnocovať informácie. Až 40 percent ľudí si neoveruje alebo len niekedy overuje informácie zo sociálnych sietí a podobná situácia je aj pri správach prijatých cez elektronickú komunikáciu. Stále väčšia časť populácie zároveň využíva nástroje umelej inteligencie, no často si to ani neuvedomuje. Podľa prieskumu až 47,6 percenta respondentov uviedlo, že AI nevyužívajú, hoci reálne nerozlišujú medzi bežnými službami a technológiami s prvkami umelej inteligencie.

„Keďže prieskum bol realizovaný metódou CAWI, a teda respondentmi s prístupom k technológiám, dá sa predpokladať, že celkový výsledok by mohol byť vo viacerých skúmaných oblastiach ešte dokonca kritickejší. Na druhej strane sme z prieskumu vyradili drobnú vzorku tých občanov, ktorí pracujú o. i. v oblasti IT, čo tento hendikep do istej miery vyvážilo,” upozorňuje analytik SCIO Martin Klus.

Digitálne zručnosti stagnujú, riziká rastú

Výsledky ukazujú, že digitálne kompetencie populácie sa pohybujú prevažne na základnej úrovni. Menej ako 10 percent opýtaných disponuje hlbšími znalosťami, akými sú šifrovanie, bezpečný prenos dát či základné programovanie. Digitálna gramotnosť pritom výrazne súvisí s vekom. Mladší ľudia sú zručnejší a prirodzenejšie aplikujú bezpečnostné opatrenia, zatiaľ čo staršie generácie zostávajú zraniteľnejšie.

Najkritickejšie sú však návyky súvisiace s pravidelnou údržbou zariadení a ochranou dát. Takmer polovica respondentov nespúšťa aktualizácie softvéru a 60 percent nevyužíva dvojfaktorovú autentifikáciu. Viac ako dve tretiny ľudí neprijímajú žiadne opatrenia na zálohovanie dát, čo výrazne zvyšuje riziko straty informácií pri kybernetickom útoku.

Alarmujúca je aj nízka znalosť pojmov súvisiacich s kybernetickou kriminalitou. Až 57 percent ľudí nepozná pojem ransomvér a povedomie o phishingu dokonca medziročne kleslo, a to z 22 na 21 percent.