Slovensko skončilo na chvoste Európy. Takmer polovica domácností zápasí s vážnym problémom

Energetickú chudobu si najčastejšie spájame s ľuďmi, ktorí kvôli nízkym príjmom musia obmedzovať kúrenie. Ukazuje sa však, že dnes už neznamená len studené radiátory, ale čoraz viac domácností zápasí aj s opačným problémom. Následkom extrémnych letných horúčav sa domovy menia na neznesiteľný horúci priestor, v ktorom nedokážu v ňom udržať prijateľnú teplotu.

V lete 2025 podľa štúdie z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV až 49 % opýtaných domácností nedokázalo dostatočne schladiť svoj domov. V porovnaní s ďalšími európskymi štátmi sme tak skončili na treťom najhoršom mieste.

Zo štúdie Energetická chudoba 2026 vyplýva, že problém sa týka najmä rodín s viacpočetnými deťmi a viacgeneračné domácnosti. Dáta tiež ukazujú, že plošné dotovanie cien energií zo strany štátu prináša síce úľavu, ale neprináša dlhodobé riešenie. Podľa hlavnej autorky štúdie, Dušany Dokupilovej za stav môžu neúsporné budovy, ktoré zostávajú zraniteľné, hoci ceny energií sú regulované.

Budovy hromadia teplo

Podľa vedkyne, za prehrievaním stojí nedostatočná kvalita budov, ale aj urbanistické plánovanie, ktoré nezohľadňuje meniacu sa klímu.

„Riešenie je pritom podobné ako v zime. Kvalitná obnova budov chráni pred mrazom, aj pred extrémnou horúčavou,“ vysvetľuje autorka štúdie.

Obnova bývania tak nemá byť sústredená len na zimné úniky tepla, ale súčasťou by malo byť aj pasívne chladenie či tienenie, ktoré pomáhajú obmedziť prehrievanie. Podľa štúdie väčšina populácie žije v starších alebo nezrekonštruovaných domoch a len 35 % má trvalý pobyt v kompletne zrekonštruovaných domoch.

Zastropovanie cien je len krátkodobé riešenie

Kým v roku 2021 bol podiel energetickej chudoby 8 %, v roku 2023 vzrástol na 18 %. V roku 2024 síce klesol na 12 %, stále však zostal nad úrovňou spred energetickej krízy.

Síce sa ceny energií zastropovali, nestačí to však na to, aby všetci obyvatelia mohli mať doma primerané teplo. Nedokáže to 8 % všetkých domácností. Medzi tými, ktoré žijú pod hranicou príjmovej chudoby, však problém trápi až 27 %.

V susedných krajinách je situácia priaznivejšia. V Maďarsku ide o 16,8 % nízkopríjmových domácností, v Česku o 12,8 %, v Rakúsku o 9 % a v Poľsku o 7,3 %. Riziko, že nízkopríjmová domácnosť nebude mať doma dostatočné teplo je tak na Slovensku takmer štvornásobné oproti Poľsku.

„Priama pomoc by preto mala byť určená výhradne najzraniteľnejším, mala by byť časovo obmedzená a slúžiť ako most, kým si domácnosti zateplia dom, vymenia okná či kúrenie,“ vedkyňa Dokupilová.

Adresnejšia pomoc a dostupnejšie dotácie

Polovica energeticky chudobných domácností žije podľa štúdie na vidieku, kde prevládajú staršie a neobnovené rodinné domy. Preto autorka odporúča podporiť ich obnovu vrátane zateplenia, výmeny okien, zdroja tepla či doplnenia tienenia. Pre zraniteľné skupiny má byť dostupné aj predfinancovanie, aby sa k obnove dostali aj napriek nedostatku vlastných financií.

Pomoc by mali dopĺňať aj regionálne energetické poradne, terénna sociálna práca a dostupné nájomné bývanie. Odporúča sa tiež aj jasná definícia energetickej chudoby v zákone či prepojenie registrov na adresnejšiu pomoc a zjednotenie agendy, aby to zastrešovalo len jedno ministerstvo.

Projekcia do roku 2040 naznačuje nárast energetickej chudoby vo všetkých regiónoch Slovenska.

„Tento vývoj nie je nevyhnutný. Ak štát nastaví funkčné dotácie a domácnosti včas zateplia, vymenia okná, obnovia zdroj tepla, doplnia tienenie a úspornejšie spotrebiče, dá sa podstatne zvrátiť,“ dopĺňa Dokupilová.

Čítajte viac z kategórie: Novinky