Kristína Schmiesterová/UNIZA/Úprava redakcie

Slovensko vyslalo 7. decembra do vzduchu stratosférický balón a to vďaka študentom a zamestnancom Žilinskej univerzity v Žiline, píše UNIZA. Balón vypustili pri príležitosti 70. výročia založenia univerzity a zároveň šlo aj o plnohodnotný výskum, ktorý narazil na nezvyčajné hodnoty vo veľkej výške.

Pristál na Ukrajine

Balóny sa stávajú čoraz častejšími pomocníkmi pri výskume nielen zemskej atmosféry v rôznych vrstvách, ale dokonca vesmíru. Niektoré z nich sú totiž schopné dostať sa do výšky niekoľkých desiatok km a eliminovať tak množstvo atmosférického rušenia, ktoré má vplyv na pozorovanie priamo z povrchu Zeme. Ich častejšie používanie umožňuje pokrok v technológiách, ktoré sú čoraz ľahšie.

Stratosférický balón niesol krabičku so symbolickým modelom UNIZAnauta, elektronikou, kamerou a anténou. Let trval viac ako 5 hodín a kvôli pomerne silnému prúdeniu vzduchu zariadenie pristálo na území Ukrajiny. Meralo pritom svoju polohu pomocou GPS, atmosférický tlak, na palube sa nachádzali dokonca aj akcelerometre a teplotné meradlá, ktoré priniesli prekvapenie.

Kristína Schmiesterová/UNIZA

Vo výške 15 km totiž namerali nezvyčajne vysokú teplotu a to -25 °C, pričom sú ďalšie zaujímavé dáta uložené na SD karte. Tie však bude možné bližšie preskúmať až po vyzdvihnutí zariadenia z územia Ukrajiny.

Šikovné technické riešenia

Krabička s technikou bola vyrobená pomocou 3D tlače a nezvyčajné je aj riešenie komunikácie. Po hodine letu totiž sonda zistila svoju hladinu a ak neprekračuje hranicu 3 km, začne svoju polohu komunikovať prostredníctvom SMS. Vedecké výstupy majú byť publikované a to nielen z hľadiska nameraných dát, ale tiež jedinečného spracovania.

Turistické balóny

Budúcnosť v balónoch vidí aj súkromná spoločnosť Space Perspective, ktorá chce predávať vyhliadkové lety do výšky 34 km na špeciálnych balónoch s veľkým a pohodlným interiérom. Takéto lety majú, na rozdiel od rôznych rakiet, trvať niekoľko hodín a poskytnúť tak oveľa dlhší zážitok.

„Hlavnou formou komunikácie je rádiové vysielanie, no jeho kvalita je závislá na priamej viditeľnosti medzi sondou a pozemnou stanicou. Preto je sonda vybavená sekundárnou mobilnou komunikáciou. Takto chceme zabezpečiť stabilitu vysielania aj v prípade pádu do lesa alebo do úzkej kotliny,“ vysvetľuje Peter Sýkora z FEIT UNIZA a dodáva, že plánujú aj ďalšie testy s cieľom vývoja rakety.

Študenti a zamestnanci univerzity totiž pracujú aj na vývoji letového počítača pre zabezpečenie navigácie rakety či kryochladiča pre skvapalňovanie plynov, ktorý je potrebný pre vývoj raketového motora.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP