V tomto texte boli použité aj materiály SITA.

Slovensko si upevnilo pozíciu jednej z najviac jadrových krajín Európy. Nové dáta spoločnosti OKTE ukazujú, že jadrové elektrárne vlani zabezpečili viac než dve tretiny celej domácej výroby elektriny. Takéto číslo nás radí medzi absolútnu európsku špičku.

Za silnou jadrovou dominanciou stoja najmä elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach. Po spustení tretieho bloku Mochoviec sa Slovensko výrazne priblížilo k energetickej sebestačnosti a zároveň obmedzilo závislosť od fosílnych palív.

Podľa národného energetického mixu za rok 2025 dosiahla celková výroba elektriny na Slovensku približne 26,58 terawatthodiny (TWh). Jadrové zdroje z toho tvorili až 67,39 %. Pre lepšiu predstavu, ide o množstvo energie, ktoré by dokázalo počas roka pokryť spotrebu miliónov domácností aj veľkej časti priemyslu.

Druhým najväčším zdrojom elektriny boli plynové elektrárne s podielom 11,83 %. Nasledovali vodné elektrárne s podielom 10,71 %. Solárne zdroje sa zatiaľ podieľali iba približne tromi percentami.

Na prvý pohľad to vyzerá ako obrovský úspech jadrovej energetiky. Realita moderného energetického systému je však podstatne komplikovanejšia.

Slovensko vyrába inú elektrinu, než akú „nakupujeme“

Jedným z najzaujímavejších detailov zverejnených dát je výrazný rozdiel medzi domácou výrobou elektriny a energetickým mixom, ktorý sa objavuje pri dodávateľoch elektriny pre koncových zákazníkov.

Kým samotné Slovensko vyrába elektrinu dominantne z jadra, v dodávkach elektriny pre domácnosti a firmy tvorili jadrové zdroje iba 26,87 %. Výrazne vyšší podiel mali plynové zdroje, vodná energia či dokonca čierne uhlie.

Dôvodom je fungovanie európskeho trhu s elektrinou a systém takzvaných záruk pôvodu. Elektrina totiž v praxi „necestuje“ od konkrétnej elektrárne priamo do konkrétneho bytu. Dodávatelia nakupujú elektrinu na spoločnom trhu a zároveň obchodujú aj s certifikátmi pôvodu energie.

Výsledkom je paradox, ktorému veľa ľudí nerozumie: krajina môže fyzicky vyrábať prevažne jadrovú elektrinu, no zákazník na faktúre vidí úplne iný energetický mix.

Bing Image Creator/Creative Commons/tomi.cc

Práve preto sa v energetických štatistikách objavuje aj takzvaný zvyškový energetický mix. Ten sa používa pri elektrine, ktorá nie je pokrytá zárukami pôvodu. A práve tam dominujú fosílne zdroje.

Vlani tvorili fosílne palivá v zvyškovom mixe viac než polovicu, konkrétne 52,39 %. Jadrová energia predstavovala 35,68 % a obnoviteľné zdroje iba necelých 12 %.

Jadrová dominancia má výhody aj riziká

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sa na jadro spoliehajú najviac v celej Európe. Z pohľadu emisií CO2 ide o obrovskú výhodu. Jadrové elektrárne totiž dokážu vyrábať veľké množstvo stabilnej elektriny bez priamych emisií uhlíka.

Práve preto dnes vláda často označuje slovenský energetický mix za jeden z najčistejších na svete. V kombinácii s vodnými elektrárňami patrí Slovensko skutočne medzi krajiny s veľmi nízkou uhlíkovou stopou výroby elektriny.

Freepik

Takáto koncentrácia výroby do jedného dominantného zdroja však prináša aj otázky o diverzifikácii a budúcej stabilite systému. Každá väčšia odstávka jadrového bloku môže výrazne zamávať domácou výrobou elektriny a krajina následne musí viac dovážať zo zahraničia.

Práve preto dnes viaceré štáty kombinujú jadro s rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov, batériových úložísk a flexibilných plynových elektrární. Európska energetika sa totiž postupne mení z modelu „niekoľkých veľkých elektrární“ na sieť tisícok menších zdrojov roztrúsených po celej krajine.

Solár a vietor na Slovensku stále zaostávajú

Zatiaľ čo jadro na Slovensku dominuje, rozvoj niektorých obnoviteľných zdrojov zostáva pomalý. Solárne elektrárne sa vlani podieľali na výrobe iba 3,05 % a veterná energia má na Slovensku stále minimálne zastúpenie.

To je výrazný rozdiel oproti viacerým krajinám Európy, kde práve fotovoltika a vietor zažívajú rekordný rast. Napríklad Rakúsko už dnes smeruje k tomu, že svoj solárny cieľ pre rok 2030 splní s veľkým predstihom.

Slovensko sa tak ocitá v špecifickej situácii. Na jednej strane má mimoriadne silnú jadrovú infraštruktúru, ktorá mu dáva stabilnú a nízkoemisnú výrobu elektriny. Na druhej strane však bude musieť postupne riešiť otázku modernizácie sietí, rastu spotreby elektriny a väčšej diverzifikácie zdrojov.

Práve nasledujúce roky ukážu, či krajina zostane „jadrovým ostrovom“ v strede Európy, alebo začne výraznejšie rozvíjať aj ďalšie formy bezuhlíkovej energetiky.

Čítajte viac z kategórie: Novinky