Myšlienka premeny asteroidu na rotujúci vesmírny biotop nie je žiadna prevratná novinka. Napriek tomu sa zdá, že pretaviť túto koncepciu do reality je zatiaľ nemožné. Nedávno však vyslúžili technický pracovník z Rockwell Collins vydal 65-stranový dokument, v ktorom podrobne popisuje pomerne jednoduchý a lacný spôsob, ako premeniť asteroid na vesmírny biotop. Na tému upozornil exkluzívne portál UniverseToday.

Budúcnosť, či šialený nápad?

Presnejšie David W. Jensen vymyslel plán, respektíve postup ako vytvoriť rotujúcu vesmírnu stanicu o veľkosti takmer 5 km, ktorá by mohla poskytnúť domov pre 700 000 ľudí. Asteroid by sme pritom prostredníctvom technológií 21. storočia dokázali premeniť na obývateľný vesmírny biotop v priebehu len 12 rokov.

University of Rochester illustration/Michael Osadciw

Horúcim kandidátom na transformáciu je podľa inžiniera asteroid, respektíve planétka s názvom  163693 Atira (Atira). U nás tuto planétku môžeš poznať skôr pod názvom Apohely, alebo Atirova skupina, čo je skupina 23 planétok, ktorých obežná dráha leží vo vnútri dráhy Zeme. Prvou potvrdenou planétkou tejto skupiny bola práve planéta 163 693 Atira (preto aj názov Atirova skupina) objavená v roku 2003. V štúdii však vedec uvádza aj ďalšie možné asteroidy ako napríklad Bennu,Ryugu, Moshup, či Šteins.

NEPREHLIADNI
Futuristické superkonštrukcie mimozemšťanov môžu byť všade vo vesmíre

Vedca však zaujal najmä asteroid Atira, ktorý má priemer 4,8 km a dokonca aj svoj vlastný mesiac s priemer zhruba 1 km. Hoci nejde o k Zemi najbližší asteroid (pri svojom najbližšom priblížení bol zhruba 80-násobe ďalej ako je Mesiac od Zeme), jeho obežná dráha je stabilná a nachádza sa v obývateľnej zóne našej slnečnej sústavy. To by pomohlo stabilizovať vnútornú teplotu biotopu, na ktorý by sa mohol potenciálne premeniť.

Legendary Entertainment

Autor sa v práci zaoberal aj rôznymi tvarovými konceptami biotopov, pričom najvhodnejšie sa mu pozdávali – „činka“, valec, guľa, torus. Jednou z kľúčových prvkov je tiež gravitácia, pretože dlhodobý pobyt v oblasti s nízkou gravitáciou má na človeka veľmi nepriaznivé účinky – oslabenie svalov a kostí, oslabená imunita, psychologické účinky, kardiovaskulárne problémy a pod.

Vytvorenie umelej gravitácie v priestore je komplexným technickým problémom, ktorý sa zatiaľ v praxi nedokázal plne vyriešiť. Avšak existuje teoretický koncept spojený s rotáciou, ktorý by mohol byť použitý na simulovanie gravitačného pôsobenia. Jedným z teoretických konceptov, ktorý sa spája s riešením tejto výzvy je využitie rotácie. Rotácia môže vytvoriť tzv. dostredivú silu, ktorá pôsobí smerom von od osi rotácie. V prípade, že by sme dokázali dosiahnuť dostatočne rýchlu rotáciu stanice alebo asteroidu, mohli by sme vytvoriť podmienky, ktoré by pripomínali pôsobenie normálnej gravitácie.

Dobrou správou je, že Atira už má svoju vlastnú rotáciu. Na vytvorenie umelej gravitácie podobnej gravitácii Zeme by sme však asteroid museli roztočiť oveľa vyššou rýchlosťou.

Pri  výbere konkrétneho typu stanice zvažoval tiež rôzne materiály, pričom ako najvhodnejší konštrukčný materiál, respektíve konštrukčný prvok sa mu zdalo tzv. „anhydrous glass“, teda v podstate sklenený materiál, ktorý neobsahuje molekulárnu vodu. Taktiež navrhuje, aby biotop mal niekoľko poschodí, čím sa zvýši celkový obývateľný priestor. Napokon dospel k záveru, že ideálny biotop by mal tvar torusu (kruhový prstenec).

Ako postaviť takúto megalomanskú stavbu?

Podľa Jensena sú odpoveďou samoreplikujúce sa roboty. Verí totiž, že takéto samoreplikujúce sa roboty by mohli relatívne rýchlo zmeniť asteroid na fungujúcu vesmírnu stanicu alebo biotop. Presnejšie vedec navrhuje, aby sme k asteroidu vyslali štyroch samoreplikujúcich sa „pavúčích robotov“ (spider robots), základňu stanice a dostatok pokročilej elektroniky na vytvorenie 3 000 „pavúčích robotov“. Keď sa toto všetko dostane k asteroidu, nič už zo Zeme nebude potrebné posielať. Samoreplikujúce roboty totiž využijú na výrobu nástrojov a zariadení materiály, ktoré sú dostupné priamo na asteroide.

Ešte pôsobivejšie ako tieto veľkolepé plány sú však čísla. Podľa Jensenových výpočtov by celý projekt stál zhruba 4,1 miliardy dolárov, čo je v porovnaní s 93 miliardami, ktoré NASA investuje do programu Apollo iba „vreckové“. Navyše, celá vesmírna stavba by sa dala realizovať už v priebehu 12 rokov. Ďalších pár rokov by potom zabralo ešte regulovanie teploty a naplnenie stanice vzduchom a vodou.

Zdá sa teda, že nám chýba už len vytvorenie samoreplikujúcich robotov. Mimochodom, vytvorenie samoreplikujúcich robotov označil v minulosti legendárny Carl Sagan za najväčší omyl inteligentnej civilizácie.

„Rozumnou politikou každej technicky vyspelej civilizácie musí byť: S veľmi vysokou spoľahlivosťou zabrániť konštrukcii medzihviezdnych von Neumannových strojov a obmedziť akékoľvek ich použitie,“ Carl Sagan.

Čítajte viac z kategórie: Novinky