Vedci z Rochesterskej univerzity v americkom štáte New York prichádzajú so „šialene teoretickou“ štúdiou, v rámci ktorej sa zaoberajú špecifickou formou kolonizácie vesmíru a expanzie ľudskej civilizácie, píše Futurism. Uvažujú nad konštrukciou gigantických miest okolo asteroidov, ktoré môžu zabezpečiť obydlie pre milióny ľudí.

Starý koncept vylepšili a uľahčili

Základ pre svoj nový koncept si vedci berú zo staršieho nápadu, ktorý vznikol ešte v roku 1972 vďaka fyzikovi Gerardovi O’Neillovi, ktorého si pre navrhnutie vesmírneho obydlia najala NASA. Vznikli ikonické „O’Neillove valce“, obrovské rotujúce stanice s umelou gravitáciou. Konštrukcia čohosi takého je ale nesmierne náročná a skupina vedcov s bohatými skúsenosťami sa rozhodla celý tento projekt zjednodušiť.

Prišli na to, že by bolo oveľa jednoduchšie vybudovať O’Neillove valce okolo asteroidov, ktoré môžu vrstvou hornín poskytnúť napríklad ochranu pred nebezpečným žiarením zo Slnka. Odhadujú existenciu cez 1 000 asteroidov s priemerom nad 1 míľu (približne 1,6 km), ktoré putujú našou Slnečnou sústavou a je možné ich takýmto spôsobom využiť.

University of Rochester/Peter M. Miklavčič a spol.

Identifikovali aj nedostatky

Takáto metóda ale narazila na jeden zásadný nedostatok. Kým pri kompletne umelých staniciach a mestách je počítané s námahou celej konštrukcie kvôli rotácii, asteroidy majú s rotáciou problém. Nie sú totiž dostatočne pevné a po dosiahnutí určitej rýchlosti rotácie by sa mohli veľmi ľahko rozletieť na kusy, čo ale vedci riešia jedinečným spôsobom.

Pre udržanie asteroidu pohromade navrhujú špeciálne vrece s gigantickými rozmermi, zložené z extrémne ľahkých a pevných nano-trubíc vytvorených z uhlíka. Každé takéto vlákno má dosahovať hrúbku len niekoľkých atómov, pričom vďaka pružnosti dokáže udržať celú konštrukciu a malé časti asteroidu, ktorý nemusí byť tvorený monolitom, ale množstvom menších úlomkov.

Komplikovaný proces

Ako píše Rochesterská univerzita, proces stavby takejto vesmírnej kolónie by mal pozostávať z viacerých krokov. Po obopnutí asteroidu obalom z nanotrubíc by nasledovalo jeho roztočenie. Po dosiahnutí rotácie má dôjsť k rozpadnutiu sa tohto asteroidu, pričom odvrhnuté trosky napnú obal. Po dosiahnutí maximálneho napnutia dôjde k zaskočeniu nanotrubíc, ktoré začnú udržiavať svoj tvar.

University of Rochester illustration/Michael Osadciw

Pod nimi sa usadia kusy asteroidu, ktoré poslúžia ako ochrana pred radiáciou a rotácia celého zariadenia vytvorí umelú gravitáciu na vnútornom povrchu. Tím zodpovedný za tento jedinečný výskum predpokladá, že už asteroid s priemerom „len“ 300 metrov môže poskytnúť obydlie s plochou až 57 km².

Vedci tiež dodávajú, že čosi také tak skoro nikto nepostaví. Je ale dobré vedieť, že z fyzikálneho hľadiska takémuto projektu nestojí nič v ceste a ľudstvo je obmedzované len vlastnými technológiami, ktoré pomaly ale isto napredujú.