Pravdepodobnosť, že asteroid Bennu zasiahne Zem do roku 2300, sa zvýšila. Netreba však podliehať panike, podľa výpočtov založených na údajoch zhromaždených misiou OSIRIS-REx, je pravdepodobnosť kolízie len veľmi nízka. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Šanca sa zvýšila, zrážky sa však báť nemusíme

Nový výskum publikovaný v periodiku Icarus naznačuje, že sa pravdepodobnosť zrážky asteroidu Bennu so Zemou do roku 2300 vyšplhala na 0,057 %, teda asi 1 k 1750.

V rámci celého časového obdobia je najkritickejším dátumom 24. september 2182, kedy by sa Bennu mohol nebezpečne blízko priblížiť k Zemi. Jeho šanca na stret s našou planétou by však bola stále iba 1 ku 2 700 (0,037 %).

NASA

Viac-menej sa teda podľa vedcov nemáme čoho obávať a to i napriek tomu, že šance na stret s asteroidom Bennu sa oproti minulosti mierne zvýšili. Predošlé výpočty totiž naznačovali, že kumulatívna pravdepodobnosť dopadu asteroidu v roku 2175 až 2199 je 1 ku 2 700, upozorňuje portál Space.

„Pravdepodobnosť nárazu sa mierne zvýšila, ale nie je to významná zmena,“ cituje Space vyjadrenie Davidea Farnocchia z  Centra pre štúdie objektov v blízkosti Zeme. „Myslím si, že celkovo sa situácia zlepšila,“ dodáva.

O misii OSIRIS-REx a asteroide Bennu si mohol počuť v predchádzajúcich rokoch. Išlo totiž o prvú misiu, ktorá mala za úlohu dopraviť na povrch asteroidu kozmickú sondu, pričom cieľom misie bol práve asteroid Bennu.

Sonde sa vzorky z asteroidu podarilo odobrať minulý rok v októbri. Svoj náklad, ktorý podľa odhadov váži 200 až 400 gramov, vypustí na Zem v septembri 2023 a potom bude obiehať okolo Slnka, čakajúc na ďalšie inštrukcie.

NEPREHLIADNI
Sme v bezpečí aspoň na 100 rokov, tvrdí NASA. Tento asteroid mal letieť tak blízko, že ohrozí satelity na orbite

Istotu budeme mať až v roku 2135

Aktuálne patrí Bennu spolu s asteroidom 1950 DA k najnebezpečnejším známym astronomickým telesám v slnečnej sústave. Bennu je uhlíkatý typ asteroidu zo skupiny planétok Apollo. Jeho stredný priemer je približne 490 metrov a vedci ho často označujú ako „hromadu sutín“ (rubble pile). To znamená, že nejde o monolit, ale o kopu vesmírnych hornín, ktoré boli vplyvom gravitácie stlačené k sebe.

Vedcom momentálne zaujíma najmä tzv. Jarkovského efekt, kvôli ktorému mení teleso pohybujúce sa slnečnou sústavou svoju dráhu. Na jeho povrch dopadajú slnečné lúče, ktoré ho zahrievajú. Teleso následne vyžaruje fotóny v infračervenom spektre a mení rýchlosť v závislosti od svojej rotácie.

Keďže Jarkovského efekt neustále ovplyvňuje telesá pohybujúce sa slnečnou sústavou, vedecké modely zaoberajúce sa trajektóriou asteroidov so sebou vždy prinášajú malé množstvo „neistoty“, respektíve akúsi malú odchýlku od skutočnosti. Tá pretrváva i pri asteroide Bennu, ale vďaka pozorovaniam OSIRIS-REx sa túto „neistotu“ podarilo znížiť na úplne minimum.

Napriek všetkému úsiliu vedcov je predpovedanie kurzu asteroidu Bennu po roku 2135 problematické. Z predchádzajúcich pozorovaní vieme, že Bennu práve v tomto roku urobí veľmi blízky prelet okolo Zeme, kde ho výrazne ovplyvní gravitácia našej planéty.

Sonda OSIRIS-REx. Zdroj: NASA/GSFC

Vedci totiž identifikovali okolo Zeme až 26 „gravitačných kľúčových dier“ (gravitational keyholes), oblastí vesmíru, ktorými ak Bennu preletí, gravitácia ho môže odkloniť zo svojej trajektórie a nasmerovať práve smerom k našej planéte, upozorňuje portál ScienceMag.

Inými slovami, čo bude s asteroidom Bennu budeme vedieť s istotou povedať až v roku 2135. V tento rok totiž Bennu preletí dostatočne blízko našej planéty na to, aby ho mohla gravitácia Zeme ovplyvniť. To akým spôsobom ho ovplyvní bude potom formovať jeho trajektóriu v najbližších desaťročiach.

Čítajte viac z kategórie: Novinky