Zvýšila sa šanca, že Zem zasiahne nebezpečný asteroid. Pred pár mesiacmi sme na ňom mali sondu
Pravdepodobnosť, že asteroid Bennu zasiahne Zem do roku 2300, sa zvýšila. Netreba však podliehať panike, podľa výpočtov založených na údajoch zhromaždených misiou OSIRIS-REx, je pravdepodobnosť kolízie len veľmi nízka. Na tému upozornil portál ScienceAlert.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneŠanca sa zvýšila, zrážky sa však báť nemusíme
Nový výskum publikovaný v periodiku Icarus naznačuje, že sa pravdepodobnosť zrážky asteroidu Bennu so Zemou do roku 2300 vyšplhala na 0,057 %, teda asi 1 k 1750.
V rámci celého časového obdobia je najkritickejším dátumom 24. september 2182, kedy by sa Bennu mohol nebezpečne blízko priblížiť k Zemi. Jeho šanca na stret s našou planétou by však bola stále iba 1 ku 2 700 (0,037 %).

Viac-menej sa teda podľa vedcov nemáme čoho obávať a to i napriek tomu, že šance na stret s asteroidom Bennu sa oproti minulosti mierne zvýšili. Predošlé výpočty totiž naznačovali, že kumulatívna pravdepodobnosť dopadu asteroidu v roku 2175 až 2199 je 1 ku 2 700, upozorňuje portál Space.
„Pravdepodobnosť nárazu sa mierne zvýšila, ale nie je to významná zmena,“ cituje Space vyjadrenie Davidea Farnocchia z Centra pre štúdie objektov v blízkosti Zeme. „Myslím si, že celkovo sa situácia zlepšila,“ dodáva.
O misii OSIRIS-REx a asteroide Bennu si mohol počuť v predchádzajúcich rokoch. Išlo totiž o prvú misiu, ktorá mala za úlohu dopraviť na povrch asteroidu kozmickú sondu, pričom cieľom misie bol práve asteroid Bennu.
Sonde sa vzorky z asteroidu podarilo odobrať minulý rok v októbri. Svoj náklad, ktorý podľa odhadov váži 200 až 400 gramov, vypustí na Zem v septembri 2023 a potom bude obiehať okolo Slnka, čakajúc na ďalšie inštrukcie.
NEPREHLIADNI
Sme v bezpečí aspoň na 100 rokov, tvrdí NASA. Tento asteroid mal letieť tak blízko, že ohrozí satelity na orbite
Istotu budeme mať až v roku 2135
Aktuálne patrí Bennu spolu s asteroidom 1950 DA k najnebezpečnejším známym astronomickým telesám v slnečnej sústave. Bennu je uhlíkatý typ asteroidu zo skupiny planétok Apollo. Jeho stredný priemer je približne 490 metrov a vedci ho často označujú ako „hromadu sutín“ (rubble pile). To znamená, že nejde o monolit, ale o kopu vesmírnych hornín, ktoré boli vplyvom gravitácie stlačené k sebe.
Vedcom momentálne zaujíma najmä tzv. Jarkovského efekt, kvôli ktorému mení teleso pohybujúce sa slnečnou sústavou svoju dráhu. Na jeho povrch dopadajú slnečné lúče, ktoré ho zahrievajú. Teleso následne vyžaruje fotóny v infračervenom spektre a mení rýchlosť v závislosti od svojej rotácie.
Keďže Jarkovského efekt neustále ovplyvňuje telesá pohybujúce sa slnečnou sústavou, vedecké modely zaoberajúce sa trajektóriou asteroidov so sebou vždy prinášajú malé množstvo „neistoty“, respektíve akúsi malú odchýlku od skutočnosti. Tá pretrváva i pri asteroide Bennu, ale vďaka pozorovaniam OSIRIS-REx sa túto „neistotu“ podarilo znížiť na úplne minimum.
Napriek všetkému úsiliu vedcov je predpovedanie kurzu asteroidu Bennu po roku 2135 problematické. Z predchádzajúcich pozorovaní vieme, že Bennu práve v tomto roku urobí veľmi blízky prelet okolo Zeme, kde ho výrazne ovplyvní gravitácia našej planéty.

Vedci totiž identifikovali okolo Zeme až 26 „gravitačných kľúčových dier“ (gravitational keyholes), oblastí vesmíru, ktorými ak Bennu preletí, gravitácia ho môže odkloniť zo svojej trajektórie a nasmerovať práve smerom k našej planéte, upozorňuje portál ScienceMag.
Inými slovami, čo bude s asteroidom Bennu budeme vedieť s istotou povedať až v roku 2135. V tento rok totiž Bennu preletí dostatočne blízko našej planéty na to, aby ho mohla gravitácia Zeme ovplyvniť. To akým spôsobom ho ovplyvní bude potom formovať jeho trajektóriu v najbližších desaťročiach.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneČítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

Mizne 24 miliárd ton vody ročne. „Vodná veža“ čelí brutálnemu vysychaniu

Vedci našli ďalší dôkaz života vo vesmíre. Stále im však niečo chýba

Vedci našli náhradu za lítium. Táto batéria sa nabije za 3 minúty a vydrží 60 000 cyklov

Vákuum nie je prázdne. Vedci našli dôkaz, ktorý mení chápanie fyziky

Našli kľúč k večnej mladosti. V krvi storočných ľudí objavili kód, ktorý dokáže predĺžiť život
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Veľký míľnik pre Slovensko. Po 36 rokoch spustili výrobu ťažkej techniky, zákazník je tajný
- Čakáme naň už 5 rokov. Očakávaný seriál nakoniec nevznikne, hviezdny tvorca ho definitívne zrušil
- Horúčavy budú ešte krutejšie. Vedci prehliadli zhoršujúci sa problém
- Ešte väčší hit, ako sa čakalo. Netflix ovládol nový film, pomohla mu virálna kampaň
- Pod Slovenskom má vzniknúť úložisko jadrového odpadu. Projekt za 10 miliónov sprevádza kauza
-
- Veľký míľnik pre Slovensko. Po 36 rokoch spustili výrobu ťažkej techniky, zákazník je tajný
- Čakáme naň už 5 rokov. Očakávaný seriál nakoniec nevznikne, hviezdny tvorca ho definitívne zrušil
- Horúčavy budú ešte krutejšie. Vedci prehliadli zhoršujúci sa problém
- Ešte väčší hit, ako sa čakalo. Netflix ovládol nový film, pomohla mu virálna kampaň
- Pod Slovenskom má vzniknúť úložisko jadrového odpadu. Projekt za 10 miliónov sprevádza kauza
-
- Budeme prepisovať učebnice fyziky. Protón ukrýval tajomstvo, ktoré sme roky prehliadali
- Ešte väčší hit, ako sa čakalo. Netflix ovládol nový film, pomohla mu virálna kampaň
- Veľký míľnik pre Slovensko. Po 36 rokoch spustili výrobu ťažkej techniky, zákazník je tajný
- Horúčavy budú ešte krutejšie. Vedci prehliadli zhoršujúci sa problém
- Veľkolepé sci-fi konečne bude online. Máme dátum, ponúkne ho známa služba
