Klimatická zmena je tu a pociťuje ju celý svet. To, čo bolo známe už dlhé roky, potvrdila aj najdôležitejšia správa o stave klímy, na ktorej sa podieľali stovky vedcov z celého sveta. Čo však ďalej a aký dopad bude mať klimatická zmena na Slovensko?

Aj v našich končinách zaznamenávame čoraz prudšie výkyvy počasia. Horúce letné dni sa miešajú s prívalovými dažďami a silnými búrkami, častejšie sa objavujú tornáda. Uplynulý júl bol najhorúcejším mesiacom v histórii meraní za 142 rokov.

A hoci je Slovensko len maličkou krajinou v strede Európy, dopad zmien pocítime aj my. Ako sa môže vyvíjať klíma v našich končinách a ako veľmi budeme musieť obetovať svoj životný komfort na úkor jej zlepšenia? Na túto tému sme sa najnovšie porozprávali so slovenským klimatológom a odborníkom na klimatickú zmenu Pavelom Matejovičom.

NEPREHLIADNI
ROZHOVOR: Klimatická katastrofa sa blíži, následky badať už dnes. Slováci sa môžu brániť proti dopadom na súde

V rozhovore sa ďalej dozvieš:

• Hodnotenie správy o klimatickej zmene odborníkom zo Slovenska
• Ako sa môže vyvíjať budúca klíma na Slovensku?
• Snaží sa EÚ dostatočne, aby zmiernila dopady klimatickej zmeny?
• Čo prinesie dosiahnutie uhlíkovej neutrality?
• Aký dopad bude mať klimatická zmena na poľnohospodárstvo?
• Je elektromobilita správnym smerom pri znižovaní emisií?

Je nepopierateľné, že klimatická zmena sa deje kvôli človeku. Potvrdzuje to aj prednedávnom zverejnená správa IPCC, ktorá predložila niekoľko scenárov vývoja budúcej klímy na Zemi. Ako vy hodnotíte tento aktuálny stav globálnej klímy a správu Medzinárodnej komisie pre zmenu klímy?

Aktuálna správa IPCC len oficiálne potvrdila to, čo je zrejmé už dlhšiu dobu. Otepľovanie pokračuje rýchlejším tempom ako „umiernenejšie“ klimatické scenáre predpokladali, resp. sa napĺňajú pesimistické scenáre, ktoré prognózovali, že globálny rast teploty vzduchu bude pokračovať rýchlejším tempom. Čiže faktom sa stalo to, čo niektorí politici a tzv. „klimaskeptici“ zvyknú označovať ako alarmizmus hlásaný ekologickými aktivistami.

Teda správa prostredníctvom vecných argumentov a exaktných pozorovaní vyvracia snahy o popieranie či bagatelizovanie antropogénne podmienenej zmeny klímy. Najpesimistickejšie scenáre predpokladajú, že ak sa otepľovanie bude stále zrýchľovať, môže sa do konca tohto storočia otepliť až o 6 °C, čo by už ohrozilo reálne fungovanie civilizácie a malo fatálne dôsledky aj pre život na Zemi tak, ako ho dnes poznáme.

Priemerná teplota Zeme sa má podľa spomenutej správy IPCC zvýšiť o 1,5 °C (v porovnaní spred priemyselnej revolúcie) za každých okolností. Čo všetko by mali krajiny spraviť preto, aby sa otepľovanie zastavilo na tejto úrovni? 

Čo by mali jednotlivé krajiny a vlády urobiť je všeobecne známe už niekoľko desaťročí. Predovšetkým by to malo byť výrazné zníženie produkcie CO2, ktorej koncentrácia v atmosfére rastie v dôsledku spaľovania fosílnych palív. Praktické riešenie tohto problému je však veľmi komplikované, pretože zníženie produkcie CO2 by muselo byť spojené aj so znížením spotreby. So zvýšenou produkciou tovarov totiž rastú nároky aj na energiu.

Tým by bol ohrozený hospodársky rast, zvýšila by sa nezamestnanosť a znížila zároveň životná úroveň. Najviac ohrozené by boli chudobné krajiny, ktoré nemajú dostatočne rozvinutú ekonomickú a sociálnu infraštruktúru, aby dokázali čeliť výraznejšiemu hospodárskemu poklesu. Globálna ekonomika je totiž naviazaná na zvyšovanie spotreby, vďaka nej napríklad rastie cena akcií na burze, s čím dnes súvisia aj dôchodky.

Zníženie globálnej spotreby by teda ohrozilo aj finančnú stabilitu dôchodkového systému v čase, keď populácia starne a zároveň v chudobnejších krajinách zažívame populačný rast. Aj preto politici apelujú na zvyšovanie spotreby. Nemožno však robiť jedno aj druhé, teda riešiť zmenu klímy a zároveň ľuďom sľubovať vyššiu životnú úroveň. Pred životnou úrovňou by mala mať prioritu kvalita života.

Bude možné dodržať Parížsku klimatickú dohodu?

Parížska klimatická dohoda nie je v podstate právne záväzný dokument, za jej neplnenie nikomu nehrozia žiadne sankcie. Má len psychologický význam a je to predovšetkým gesto adresované verejnosti . Nie je teda možné očakávať, že takýto právne nezáväzný dokument budú všetci jeho signatári rešpektovať a riadiť sa ním za situácie, ak sa bežne porušujú aj medzinárodne právne záväzné dokumenty.

Extrémne výkyvy počasia, častejšie tornáda, vysoké teploty, ale i prílivové dažde sužujú aj Slovensko. Toto leto je jedným z najjasnejších dôkazov zmien, ktoré sa v zemskej klíme dejú. Aká je momentálne prognóza pre vývoj počasia, môžeme očakávať ďalšie podobné meteorologické javy?

Tu treba rozlišovať medzi počasím a klímou. Počasie je prirodzene premenlivé, teplejšie obdobia sa striedajú s chladnejšími a tak to zostane aj v budúcnosti. Čo sa mení je frekvencia výskytu teplých období a extrémnych prejavov počasia.

Od 90. rokov dvadsiateho storočia sa zvyšuje nielen priemerná teplota liet, ale zažívame aj dlhšie a intenzívnejšie vlny horúčav, obdobia sucha sa striedajú s prívalovými dažďami, čo zase súvisí so silnými búrkami. Aj toto leto bude patriť medzi najteplejšie v histórii meteorologických pozorovaní na našom území. V budúcnosti budú letá ešte teplejšie.

Ako by mohlo vyzerať počasie na Slovensku o 10 až 20 rokov pri súčasnom vývoji klimatickej zmeny?