Medzivládna komisia pre zmenu klímy (IPCC) zverejnila dôležitú časť hodnotiacej správy, ktorá vykresľuje pochmúrnu budúcnosť a dopad klimatickej zmeny na celú planétu. Zároveň však potvrdzuje vplyv činnosti človeka na zmenu klímy, ktorú pocítime stále rýchlejšie a intenzívnejšie, informuje CNBC.

Vyšla kritická správa o dopade klimatickej zmeny

Hodnotenie vplyvov globálneho otepľovania, ktoré bolo zverejnené v pondelok 9. augusta, je súčasťou v poradí 6. hodnotiacej správy. Jej publikovanie je naplánované na budúci rok. Najnovšia správa vyhodnocuje dopad globálneho otepľovania a prináša pohľad do budúcnosti, v ktorej môže Zem postihnúť ďalšie zvyšovanie priemernej teploty a s tým spojené katastrofy.

Zvyšné správy IPCC pre šiestu hodnotiacu správu budú venované obmedzeniu produkcie skleníkových plynov a vplyvu globálneho otepľovania na celú spoločnosť. Aktuálne publikovaná časť však potvrdzuje terajší stav v oblasti klimatickej zmeny.

NEPREHLIADNI
ROZHOVOR: Klimatická katastrofa sa blíži, následky badať už dnes. Slováci sa môžu brániť proti dopadom na súde

Na tejto publikácii sa v prvej pracovnej skupine podieľalo až 234 vedcov zo 66 krajín sveta, ktorí vyhodnotili, aké zmeny prináša a prinesie ďalšie otepľovanie Zeme a čo to bude znamenať pre našu budúcnosť. Posledná správa Medzivládnej komisie pre zmenu klímy bola zverejnená v roku 2013 a stala sa predlohou pre Parížsku dohodu v roku 2015, ktorú je povinné dodržiavať aj Slovensko.

Človek bojuje s časom. Zem sa rýchlo otepľuje

Vplyv klimatickej zmeny na život na našej planéte je vo všeobecnosti dlhodobo známy a dôkazy o procese ohrievania Zeme sú všade vôkol nás. Globálne otepľovanie má dopad na každého človeka v každej krajine sveta. Pokiaľ však nenastanú zásadné zmeny, priemerná teplota planéty môže stúpnuť až o 1,5 °C  už do 20 rokov, prípadne až o 2 °C do konca storočia v porovnaní s hodnotami spred priemyselnej revolúcie.

Práve Parížska dohoda má zaistiť, aby k takémuto scenáru nedošlo. Všetky krajiny, ktoré s ňou súhlasili, sú povinné plniť svoju úlohu tak, aby sa priemerná teplota Zeme nezvýšila o uvedenú hodnotu. V opačnom prípade môžeme podľa vedcov očakávať ešte intenzívnejšie prejavy klimatickej zmeny, ktorá prinesie ďalšie extrémne výkyvy počasia a ovplyvní všetok život.

Pixabay

Podľa najnovšej správy vedcov však dôjde s určitosťou k prekročeniu globálneho oteplenia o 1,5 °C v najbližších dvoch dekádach za každých možných okolností, podotkol Business Insider. Človek sa pritom k otepleniu planéty pričinil svojou činnosťou a produkciou skleníkových plynov, ktoré za posledných 170 rokov našu Zem ohriali o 1,1 °C.

Už desaťročia je nesporné, že zemská klíma sa mení a úloha vplyvu človeka na klimatický systém je nesporná,“ vyjadrila sa spolupredsedníčka 1. pracovnej skupiny Valérie Masson-Delmotte.

K zlepšeniu situácie pritom podľa Medzinárodného panelu OSN (IPCC) nedôjde ani pri radikálnom obmedzení produkcie emisií. Práve hodnota oteplenia o 1,5 °C je pre ľudstvo a budúci život na Zemi kľúčová, predstavuje totiž akýsi „bod zvratu“, pri ktorom by ešte bolo možné zabrániť katastrofe a ďalšiemu ohrievaniu planéty. Po prekročení tohto bodu už ale zrejme nebude cesty späť.

Podľa portálu Science Alert, americký vedecký poradný výbor upozornil prezidenta Lyndona Johnsona na problém spaľovania fosílnych palív a klimatických zmien ešte v roku 1965. Zdroj: Pixabay

Za posledné storočia pritom stúpalo množstvo vypustených emisií do ovzdušia enormným tempom. Medzi rokmi 1850 a 2019 totiž ľudstvo vypustilo do atmosféry neuveriteľných 2,4 trilióna ton CO2, pričom jeden trilión ton sa podpíše pod zmenu priemernej teploty o zhruba 0,45 °C.

Táto správa je overením reality,“ vyjadrila sa na margo publikovanej správy IPCC spolupredsedníčka 1. pracovnej skupiny Valérie Masson-Delmotte a dodala: „Momentálne máme oveľa jasnejšiu predstavu o minulej, súčasnej a budúcej klíme, čo je kľúčové pre pochopenie toho, kam smerujeme, čo je možné spraviť a ako sa môžeme pripraviť.“

Klimatická zmena už aktuálne postihuje všetky oblasti na Zemi rôznymi spôsobmi. Zmeny, ktoré zažívame, sa budú s ďalším otepľovaním zvyšovať,“ podotkol spolupredseda 1. pracovnej skupiny IPCC Panmao Zhai.

NEPREHLIADNI
Klimatická zmena udrie skôr a najhoršie ešte len príde. Musíme sa vzdať pohodlia, tvrdí najväčšia štúdia v histórii

Katastrofický scenár budúcnosti

IPCC vo svojej správe predniesla 5 možných scenárov vývoja, každý pri inej úrovní emisií od roku 2021 až do roku 2100. Každý scenár vyústi do inej úrovne oteplenia a s tým spojenými následkami. Pokiaľ by došlo k otepleniu o najnižšiu predpokladanú hodnotu 1,5 °C, ktorú dosiahneme v najhoršom scenári už v najbližších 20 rokoch, zásadným spôsobom sa zvýšia vlny horúčav, predĺžia sa obdobia sucha a skráti sa obdobie zimy.

Pri oteplení o 2 °C by potom boli následky kritické a extrémne teplá by dosahovali hranicu tolerancie pre poľnohospodárstvo i zdravie človeka. Aj v tom najlepšom scenári však autori publikácie tvrdia, že sa otepľovanie oceánov zaznamenané medzi rokmi 1971 a 2018 zdvojnásobí, voda v oceánoch sa stane kyslejšou a bude strácať kyslík, čo bude mať hrozivý vplyv na podmorský život. Tieto zmeny pritom nebude možné zvrátiť najbližšie stovky, možno až tisícky rokov.

Freepik

Kvôli otepľovaniu bude ďalej rásť hladina morí a v najlepšom prípade stúpne do 80 rokov o takmer 30 cm. Podľa správy sa budú ľadovce topiť ešte celé ďalšie desaťročia alebo až storočia a ľadový štít v Grónsku bude strácať ľad minimálne do konca tohto storočia.

Pokiaľ by však ľudstvo pokračovalo v doterajšej činnosti bez obmedzenia produkcie emisií a došlo by k otepleniu o 3 – 4 °C, hladina oceánov by stúpla o odhadom 70 cm. Pri dodržaní Parížskej dohody by došlo k zvýšeniu hladiny „len“ o zhruba pol metra.

V tom najlepšom scenári však vedci predpokladajú, že sa ľudstvu podarí do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Najhorší scenár naopak hovorí o zdvojnásobení množstva emisií už do polovice storočia a došlo by k otepleniu až o 4 °C. Stále je ale šanca na záchranu.

Stihne človek zachrániť planétu, ktorú devastuje?

Pokiaľ ľudstvo urýchlene drasticky zníži produkciu emisií a dosiahne uhlíkovú neutralitu pred rokom 2050, klíma sa môže ešte stabilizovať a postupne ochladzovať koncom storočia. To by však vyžadovalo obmedziť produkciu emisií na celkovo zhruba 500 miliárd ton, no aj vtedy by bola šanca na dosiahnutie najvyššieho oteplenia o 1,5 °C len polovičná.

Aktuálna situácia vo svete však môže naznačovať neistú budúcnosť. Aj tento rok je jedným z najviditeľnejších dôkazov o vplyve klimatickej zmeny, ktorá po celej planéte spôsobuje extrémne teplá ako napríklad v Kanade, požiare lesov na Sibíri, či ostrovu v Grécku, ale aj veľké povodne či tornáda, ktoré zasiahli Európu.

Freepik

V snahe zabrániť ďalším katastrofickým zmenám siahla Európska únia, ale aj ďalšie krajiny sveta, po razantných obmedzeniach, ktoré majú vo výsledku pomôcť k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality a zníženiu produkcie emisií. Príkladom môže byť stále intenzívnejší prechod v automobilovom priemysle od spaľovacích motorov na fosílne palivá k „čistejším“ elektromobilom.

NEPREHLIADNI
Emisie nových áut v EÚ výrazne klesajú. Pomohli k tomu elektromobily aj hybridy

Výzvy, ktoré správa popisuje, sa tentoraz netýkajú len veľkých korporácií a automobilovej dopravy. Teraz sú v ohrození aj naše zvyky a spôsoby života. „Jednoducho vymeniť spaľovací motor za Teslu či vysadiť miliardy stromov nestačí,“ tvrdia vedci. V pláne sú aj drastickejšie riešenia, napríklad Bill Gates chce poslať do stratosféry milióny ton kriedového prachu.

Zahraničné spoločnosti sa pokúšajú odstrániť z ovzdušia CO2 najrôznejšími technológiami. Napríklad v Škótsku vybudujú unikátne zariadenie, ktoré má zachytiť z atmosféry až 1 milión CO2. Svojim spôsobom chcú znížiť množstvo oxidu uhličitého aj vedci, ktorí vyvinuli špeciálny chloroplast, ktorý mení slnečné žiarenie a CO2 na organické zlúčeniny.

Mnohé z inovatívnych riešení pre obmedzenie produkcie emisií alebo ich zachytávanie však stále nie sú a zrejme tak skoro ani nebudú využiteľné vo globálnom meradle, aby sa skutočne viditeľne podpísali na rýchlom znížení hodnôt CO2. Postupným zavádzaním zásadných zmien má ale ľudstvo ešte šancu na záchranu planéty a budúceho života na nej.

Čo je vlastne IPCC?

IPCC (Intergovernmental Panel on Climate Change) alebo Medzinárodná komisia pre zmenu klímy je panelom OSN (Organizácia spojených národov), ktorý tvoria členovia zo 195 členských štátov. Založený bol v roku 1988 Programom Spojených národov pre životné prostredie a Svetovou meteorologickou organizáciou.

Cieľom IPCC je poskytovať svetovým lídrom pravidelnú správu a prehľad o klimatickej kríze, ako aj o jej možných následkoch a prípadných riešeniach a stratégie. Komisia sa skladá z 3 pracovných skupín. Prvá pracovná skupina, ktorá aktuálne zverejnila správu o hodnotení vplyvov globálneho otepľovania, sa pri hodnotení klimatickej krízy opiera o fyzikálne základy.

Druhá pracovná skupina sa zaoberá vplyvmi, adaptáciou a zraniteľnosťou, pričom tretia hodnotí zmierňovanie klimatickej zmeny. Okrem týchto troch skupín existuje aj samostatná skupina, ktorá hodnotí meranie a odstraňovanie skleníkových plynov. Výsledky práce ďalších dvoch pracovných skupín budú zverejnené začiatkom budúceho roka.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP