Higgsov bozón sa podarilo definitívne objaviť len pred približne 12 rokmi, pričom jeho existenciu vedci predpovedali ešte od 60-tych rokov minulého storočia. Kvôli očakávaným vlastnostiam a implikáciám dostal aj prezývku „božská častica“, avšak ako sa postupom času ukázalo, zrejme nie je až tak prevratným objavom, než si niektorí mysleli, upozorňuje ScienceAlert s odvolaním sa na poznatky, resp. chýbajúce objavy viacerých inštitúcií.

Žiadna nová fyzika

Vedci z viacerých inštitútov po celom svete sa bližšie pozreli na dátami hnané modely, ktorými analyzovali vlastnosti Higgsovho bozónu a tentoraz aj s donedávna ignorovanými alebo zanedbávanými korekciami, vďaka ktorým boli analýzy ešte presnejšie a detailnejšie. Bohužiaľ ale nenašli žiadne skryté zákony a javy, ktoré by dostali vedu bližšie k novej fyzike.

V skupine rôznych kvantových častíc má byť Higgsov bozón výnimočný tým, že dáva iným časticiam ich hmotnosť. Jeho existenciu potvrdil až obrovský a nesmierne výkonný Veľký hadrónový urýchľovač v CERNe, avšak zatiaľ sa nedarí prísť záhadným vlastnostiam Higgsovho bozónu na kĺb a odhaliť, čo za nimi vlastne stojí. To ale neznamená, že bolo objavenie tejto častice zbytočné.

Lucas Taylor / CERN

Práve naopak, s inými časticami interaguje v niektorých prípadoch zvláštnymi spôsobmi, ktoré sú podľa odborníkov aj naďalej indikátorom novej fyziky. Zaujímavá je aj nízka hmotnosť samotného Higgsovho bozónu, ktorá môže podľa expertov pomôcť lepšie pochopiť stabilitu základov samotného kozmu. Autori novej štúdie ale tvrdia, že aspoň zatiaľ nie sme na stope odhaleniu tejto oblasti fyziky.

Výskum pokračuje

Kvôli týmto nepríjemným výsledkom sa objavili aj obavy, že božská častica v skutočnosti nie je tým zvestovateľom novej éry fyziky, ktorého vedci očakávali. Výskum ale pokračuje a nie je vylúčené, že v budúcnosti pomôžu napríklad aj výkonnejšie urýchľovače častíc, ako je napríklad plánované vylepšenie CERNu pomocou okruhu s obvodom cez 90 km.

Ako ale vysvetľuje CERN na webovej stránke, štúdia uskutočniteľnosti má byť hotová až v roku 2025 a rozhodnutie členských štátov o výstavbe príde v rokoch 2027 až 2028. Kým sa dočkáme aj začiatku výstavby a jej dokončenia, môžeme sa tešiť na množstvo úplne iných vedeckých objavov – a ak sa podarí, možno aj objasnenia niektorých vlastností Higgsovho bozónu.

Tento urýchľovač sa má budovať v niekoľkých etapách, pričom prvá etapa bude zahŕňať urýchľovač elektrónov a pozitrónov, ktorý by mohol začať fungovať v roku 2048. Cieľom tejto etapy je ďalší výskum Higgsovho bozónu a slabej sily, jednej zo štyroch základných prírodných síl.

Čítajte viac z kategórie: Novinky