zdroj: Unsplash / NASA

Astronómom sa podarilo detegovať rádiový signál vyslaný z extrémne vzdialenej galaxie. Ide o prvý rádiový signál, ktorý sa podarilo zaznamenať na túto vzdialenosť. Na tému upozornil portál Thesci-Universe.

Rádiový signál

Rádiový signál sa podarilo zaznamenať prostredníctvom rádioteleskopu Giant Metrewave v Pune v Indii. Tento rádioteleskop pozostáva z poľa 30 parabolických antén, z ktorých každá má priemer približne 45 metrov.

Žiaľ, alebo podľa niektorých odborníkov našťastie, tento rádiový signál k nám nevyslala žiadna mimozemská civilizácia. Signál pochádza z hviezdotvornej galaxie známej ako SDSSJ0826+563. Presnejšie bola detegovaná 21-centimetrová čiara, známa tiež ako vodíková čiara, čo je špecifický rádiový signál s charakteristickou vlnovou dĺžkou.

Najzaujímavejšie na tom celom je, že hoci galaxie vyžarujú elektromagnetické žiarenie alebo svetlo v širokom rozsahu rádiových vlnových dĺžok, rádiové vlny s vlnovou dĺžkou 21 cm bolo doposiaľ zaznamenané len v blízkych, a teda relatívne nových galaktických zdrojoch, objasňuje portál Space.

Rekordný objav

Podľa výsledkov štúdie publikovanej v periodiku Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, tento podpis vodíka bol nameraný vo väčšej vzdialenosti od Zeme, ako ktorýkoľvek predtým objavený podpis vodíka.

Samotná doba medzi vyžiarením a detekciou svetla predstavuje celých 8,8 miliardy rokov (tzv. lookback time –  čas, ktorý uplynie medzi tým, keď svetlo zaznamenáme na Zemi, a časom, kedy bolo pôvodne emitované).

Z uvedeného tiež vyplýva, že signál v galaxii SDSSJ0826+563 vznikol v čase, kedy mala Mliečne dráha iba 4,9 miliardy rokov – predpokladá sa, že naša domovská galaxia je stará zhruba 13,8 miliardy rokov. Signál tiež umožnil zmerať obsah plynu v predmetnej galaxii a zistiť, že jeho hmotnosť dvojnásobne prevyšuje hmotnosť viditeľných hviezd v tejto ranej galaxii.

Gravitačná šošovka

Mimo to, samotná detekcia tejto emisie bola možná iba vďaka pomerne vzácnemu a náhodnému javu známeho ako gravitačná šošovka. Masívna eliptická galaxia v popredí totiž svojou hmotnosťou zdeformovala časopriestor, vďaka čomu bol signál prichádzajúci z galaxie za ňou výrazne zväčšený.

„To má za následok 30-násobné zväčšenie signálu, čo umožnilo teleskopu ho zachytiť,“ objasnil spoluautor štúdie Nirupam Roy.

Gravitačná šošovka je jav, pri ktorom sa svetlo zo vzdialených objektov zakrivuje, keď prechádza blízko hmotného objektu, ako je galaxia. Toto zakrivenie spôsobuje, že svetlo sa deformuje a zväčšuje, čo umožňuje vedcom podrobnejšie študovať vzdialené objekty.

Swadha Pardesi

Inými slovami, gravitačná šošovka je jav, kedy masívne astronomické objekty (galaxie, čierne diery) dokážu vytvoriť také intenzívne gravitačné pole, že  dochádza k zakriveniu časopriestoru, čo znamená, že svetlo prechádzajúce v okolí týchto objektov sa pohybuje po zakrivenej dráhe.

Tím astronómov verí, že detekcia signálu vodíkovej čiary z tejto ranej galaxie dokazuje, že je možné pozorovať rádiové signály z iných vzdialených galaxií počas ranej epochy vesmíru.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú