Prečo sa niektorí ľudia dožívajú stovky, zatiaľ čo iní majú výrazne kratší život? Otázka dlhovekosti fascinuje vedcov už desaťročia a doteraz hľadali odpoveď najmä v kombinácii životného štýlu, stravy, prostredia a konkrétnych génov. Nová štúdia však prináša prekvapivý pohľad oveľa hlbšie do minulosti, a to až k pravekým obyvateľom Európy.

Výsledky výskumu naznačujú, že kľúč k dlhovekosti dnešných storočných ľudí môže ležať v genetickom dedičstve z obdobia po dobe ľadovej.

Výskum publikovaný v odbornom časopise GeroScience, v interpretácii Interesting Engineering, sa zameral na Taliansko. Ide totiž p krajinu, ktorá má v súčasnosti jeden z najvyšších podielov storočných obyvateľov na svete. Práve talianski seniori sa stali ideálnym modelom na skúmanie toho, či sa v ich DNA zachovali stopy dávnych populácií, ktoré im dávajú evolučnú výhodu pre dlhší a zdravší život.

Storočné gény siahajú až k prvým Európanom

Vedci analyzovali genetické dáta 333 talianskych storočných ľudí a porovnali ich so 103 starovekými genómami, ktoré reprezentujú rôzne európske populácie z praveku. Cieľom bolo zistiť, či a do akej miery mohli staroveké populačné skupiny prispieť ku genetickým základom ľudskej dlhovekosti.

Tento prístup by ešte pred pár rokmi nebol možný, no pokrok v oblasti paleogenomiky umožnil detailné porovnávanie DNA moderných ľudí s genetickým materiálom starým tisíce rokov.

Výsledok bol prekvapivo jednoznačný. Talianski storočnici mali výrazne silnejšie genetické prepojenie na tzv. západných lovcov a zberačov, teda prvých obyvateľov Európy po ústupe ľadovcov. Tento genetický podpis sa síce nachádza v celej talianskej populácii, no u ľudí, ktorí sa dožili viac ako sto rokov, bol výrazne silnejší.

Podľa vedcov nejde o náhodu. „V skutočnosti platí, že pri každom malom náraste podielu DNA lovcov a zberačov sa pravdepodobnosť, že sa človek dožije sto rokov, zvýšila až o 38 percent,“ uvádza portál Phys. Zaujímavé je, že tento efekt je ešte výraznejší u žien, čo môže pomôcť vysvetliť, prečo medzi storočnými ľuďmi výrazne dominujú práve ony.

Gemini

Prežili extrémy, posilnili telo

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že dlhovekosť Talianov súvisí najmä so stravou. Stredomorská kuchyňa, olivový olej, zelenina, ryby či víno sú často označované za recept na dlhý život. Samotní vedci však upozorňujú, že hoci životný štýl zohráva dôležitú úlohu, v tomto prípade ide predovšetkým o genetiku.

Pri detailnejšom pohľade na jednotlivé chromozómy výskumníci zistili, že nejde o demografický efekt ani o izolované gény. Rozhodujúce sú mechanizmy, ktoré sa vyvinuli počas extrémnych podmienok na konci doby ľadovej. Praveké populácie západných lovcov a zberačov čelili hladu, chladu, chorobám a neustálej fyzickej záťaži. Aby prežili, ich telá museli posilniť obranné mechanizmy, zefektívniť hospodárenie s energiou a zvýšiť odolnosť voči stresu.

Ako uvádza Archaeology Mag, ľudský organizmus sa v tomto období adaptoval tak, aby „posilnil obranné mechanizmy a energetický výdaj“. Tieto vlastnosti sa následne prenášali z generácie na generáciu a v upravenej podobe sa prejavujú aj dnes; napríklad lepšou schopnosťou zvládať zápaly, metabolický stres či poškodenie buniek spojené so starnutím.

Unsplash

Dedičstvo doby ľadovej v modernom tele

Štúdia tak ponúka fascinujúcu perspektívu na ľudskú odolnosť. Génové varianty, ktoré kedysi pomáhali prežiť v nehostinnom prostredí po ústupe ľadovcov, dnes môžu stáť za tým, že sa niektorí ľudia dožívajú výnimočne vysokého veku. Nie je to teda len o tom, čo jeme alebo ako žijeme, ale aj o tom, aké evolučné skúšky museli absolvovať naši dávni predkovia.

Doba ľadová tak možno nepriamo prispela k tomu, že dnes existujú ľudia, ktorí prekonávajú hranicu sto rokov života. A práve v tom spočíva jedna z najpozoruhodnejších schopností ľudstva: prežiť najhoršie podmienky a ešte z nich vyťažiť výhodu, ktorá sa prejaví o tisíce rokov neskôr.

Čítajte viac z kategórie: Novinky