Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Podľa najnovšej štúdie, ktorej výsledky boli zverejnené prostredníctvom žurnálu Science, museli prastaré hviezdy na začiatku vesmíru vytvárať oveľa ťažšie prvky, než tie, ktoré sa dnes v kozme prirodzene vyskytujú. Ako informuje ScienceAlert, následky a pozostatky týchto prvkov pozorujú astronómovia dodnes a na chvíľu sme ich dokonca pozorovali aj na Zemi.

Dnes vo hviezdach nevznikajú

Pri pozorovaní 42 hviezd v našej galaxii prišli vedci na to, že museli ich predchodcovia vytvárať prvky, ktorých atómová hmotnosť presahovala 260 – teda oveľa ťažšie, než čokoľvek doteraz pozorované v prírode a vesmíre okolo nás. Prakticky všetky prvky ťažšie ako vodík sú tvorené hviezdami, avšak bežné hviezdy dnes nedokážu bežnou fúziou vytvoriť ťažšie prvky, ako je železo.

Tie vznikajú pri extrémnejších procesoch, ako sú supernovy či dokonca zrážky neutrónových hviezd, zodpovedné aj za množstvo dôležitých prvkov na našej planéte. Za vznikom tak ťažkých prvkov má vznikať takzvaný r-proces, počas ktorého sú podmienky dostatočne extrémne na to, aby sa množstvo voľných neutrónov napchalo do dostupných jadier atómov. Doteraz bolo známe, že takto vznikajú prvky ako zlato či urán.

I. Heywood/SARAO

Pri pozorovaní spomínaných hviezd však prišli na to, že obsahujú aj prvky ako paládium či striebro, ktoré môžu byť výsledkom rozpadu jadra. Tieto prvky sa im predsa len podarilo v pozorovaných hviezdach identifikovať, na základe čoho prišli na to, že museli prastaré hviezdy vytvárať oveľa ťažšie prvky, ktoré sa postupom času rozpadli.

Stále im nerozumieme

Hviezdy sú aj po storočiach pozorovaní a výskumu predmetom ďalšieho výskumu, keďže naďalej nie je možné vysvetliť všetky javy, ktoré prinášajú. Nové poznatky sa vedci naďalej dozvedajú aj o našom Slnku, pričom jedným z najdôležitejších fenoménov je takzvaný solárny cyklus, ktorý chcú experti v budúcnosti lepšie predpovedať.

Zatiaľ len v laboratóriu

Podobné prvky sa doteraz podarilo ľudstvu pozorovať len v laboratórnych podmienkach, kde boli umelo vytvorené a kvôli vysokej nestabilite nemali dlhú životnosť. Pre vedcov však ide napriek tomu o dôležitý poznatok, keďže prvky s atómovou hmotnosťou vyššou ako 260 sa nielenže nepodarilo pozorovať v prírode, ale dokonca ani pri testoch jadrových zbraní.

Faktom je, že sa prvé hviezdy od tých dnešných poriadne líšili. Prvé hviezdy patria v súčasnosti do tzv. populácie III, čo vzhľadom na to, že sa nám takto starú hviezdu zatiaľ nepodarilo objaviť, je len hypotetická skupina najstarších hviezd. Predpokladá sa, že boli extrémne veľké, horúce a neobsahovali žiadne ťažké prvky.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú