Vnímanie času je fascinujúci a zložitý fenomén, ktorý zahrňuje subjektívny zážitok plynutia času zo strany jednotlivca. Rôzni ľudia môžu mať odlišné vnímania času v závislosti od mnohých faktorov, ako sú ich emocionálne stavy, činnosti, ktorým sa venujú, a ďalšie vonkajšie okolnosti.

Niektorí ľudia majú tendenciu vnímať plynutie času ako pomalšie, iní ho môžu vnímať ako rýchlejší. Napríklad keď je človek do niečoho hlboko pohrúžený, môže mať pocit, že čas letí, kdežto v nudných situáciách sa čas zdá byť nekonečne pomalý. Na tento fenomén sa z istého uhla pohľadu pozrel profesor psychológie Andrew Mark Edwards, na ktorého novú štúdiu upozornil portál Futurism.

Dokážeme to všetci

Vieme žiť ako v spomalenom zábere? Mnohým sa dostane takéto nelichotivé prirovnanie, keď niečo robia ťarbavo alebo veľmi pomaly. Vedci však teraz zistili, že každý z nás vie na určitú chvíľu žiť akoby v spomalenom filme a to veľmi jednoduchým spôsobom. Ako? No predsa počas fyzickej námahy keď počas nej vstupujeme do takéhoto vnímania okolitého sveta.

Koncept, že psychologický čas sa môže líšiť od času chronologického, bol skvele ilustrovaný analógiou Alberta Einsteina o sedení s pekným dievčaťom verzus sedení na horúcej peci. Profesor Andrew Mark Edwards sa však rozhodol vykonať niečo uchopiteľnejšie.

Priebeh experimentu

Edwards a jeho kolegovia posadili 33 účastníkov do sedla cyklistického trenažéra a nechali ich „zmerať“ koľko času trvala táto fyzická aktivita. Išlo o hodnotenie vnímania plynutia času pred, počas a po cvičení. Tento výskum bol realizovaný v dvoch odlišných prípadoch; buď účastníci boli na „sólo pretekoch“ alebo súťažili proti aktívnymi avatarmi súperov.

Výsledky ukázali, že vnímanie času účastníkov sa počas fyzickej aktivity spomalilo, bez ohľadu na to, v akej chvíli boli požiadaní, aby zhodnotili, koľko času uplynulo počas výskumu. Zaujímavé je tiež, že nezáležalo na tom, ako intenzívne predálovali účastníci. Spomalenie ich vnímania času bolo konzistentné v rôznych stupňoch intenzity.

„Dlho ma zaujímalo, ako ľudia vnímajú plynúci čas a či je to ovplyvnené konkrétnymi skutočnosťami. V prípade cvičenia sa zdá, že sa čas za určitých okolností vlečie, no pri iných sa pohybuje veľmi rýchlo,“ povedal pre PsyPost profesor psychológie Andrew Mark Edwards z Canterbury Christ Church University. 

Ako sa to dá použiť v praxi?

Čo teda z tohto výskumu vyplýva? „Zistenia naznačujú, že naše vnímanie času je skutočne ovplyvnené cvičením. Tento výskum by sa mohol použiť na to, aby boli tréningové režimy pútavejšie a efektívnejšie, najmä pre profesionálnych športovcov,“ zhrnul Edwards.

Štúdia však obsahuje niekoľko potenciálnych chýb. Nie je totiž jasné, či sú výsledky zovšeobecniteľné. Hoci účastníci neboli profesionálnymi cyklistami, boli to jedinci s dobrou fyzickou kondíciou. Okrem toho išlo o malú vzorku 33 účastníkov. Napriek tomu ide o zaujímavý pohľad na to, ako môže byť naše vnímanie času zdeformované.