Historický objav prepíše evolúciu ľudstva: Prvú technológiu človek vynašiel už pred 400-tisíc rokmi

Archeológovia priniesli dôkaz, ktorý môže prepísať celé kapitoly o evolúcii človeka. V anglickom Suffolku objavili stopy po najstaršom známom zakladaní ohňa, ktoré siahajú až 400-tisíc rokov späť do minulosti. Objav posúva hranice našich poznatkov o tom, kto ako prvý dokázal ovládať oheň, a spochybňuje predstavu, že išlo o výlučnú schopnosť moderného človeka. Najnovšie zistenia totiž naznačujú, že prvými „majstrami ohňa“ boli skôr neandertálci než Homo sapiens. Tému priniesol Interesting Engineering.

Dlhé desaťročia sa predpokladalo, že kontrolované používanie ohňa je dominantnou črtou nášho druhu. Výskum na archeologickej lokalite Barnham však ukazuje, že oheň v tejto oblasti ovládali oveľa staršie ľudské populácie. Tím z University College London tu odkryl drobné fragmenty pyritu v blízkosti starovekých ohnísk starých okolo 400-tisíc rokov. Práve pyrit je nerast, ktorý po údere do pazúrika vytvára iskry, čo ho robilo ideálnym nástrojom na zakladanie ohňa.

Gemini

„Je to ohromujúci objav. Toto je prelomový objav v tejto oblasti,“ uviedli výskumníci z UCL 10. decembra. Význam nálezu spočíva aj v tom, že pyrit sa v miestnej krajine prirodzene nevyskytuje. Jeho prítomnosť podľa odborníkov jasne naznačuje, že dávni obyvatelia oblasti mali oheň pod kontrolou a dokázali ho založiť podľa potreby.

„Hneď ako sme uvideli pyrit, uvedomili sme si, že sme našli niečo pozoruhodné,“ spomína Simon Parfitt, vedúci výskumník v oblasti evolúcie človeka. „Pretože pyrit sa v tejto krajine prirodzene nevyskytuje, jeho prítomnosť ukazuje, že mali schopnosť zakladať oheň podľa ľubovôle. Bol by nevyhnutnou súčasťou súpravy nástrojov na zakladanie ohňa,“ dodal.

Dávne ohniská prezrádzajú vyspelé správanie

Pyritové úlomky ležali v oblastiach poškodených opakovaným silným teplom, čo dokazuje, že išlo o dlhodobo udržiavané ohniská, nie o požiare spôsobené bleskom. Pri ohni títo ľudia vyrábali nástroje a spracovávali potravu, čo zásadne ovplyvňovalo ich každodenný život aj prežitie. Objav zároveň posúva najstaršie doložené používanie kontrolovaného ohňa o približne 360-tisíc rokov dozadu.

Ovládnutie ohňa menilo spôsob života týchto populácií v čase, keď sa po ústupe ľadovcov postupne otepľovala britská krajina. Oheň im poskytoval teplo, ochranu pred predátormi a umožňoval predlžovať aktivity ďaleko do noci. Vďaka nemu vznikali aj sofistikovanejšie nástroje, akými boli ručné sekery nájdené priamo na lokalite Barnham.

„V časoch, keď ľudia nemohli loviť, bol oheň určite dobrým miestom na stretávanie sa, vzájomnú interakciu a potenciálne aj na učenie a vyučovanie,“ hovorí odborníčka na dávne ľudské správanie Silvia Bello. Oheň zároveň umožnil pripravovať jedlo, čo uľahčovalo trávenie a malo dlhodobý vplyv na evolúciu ľudského tela vrátane rastu mozgu.

Oheň neandertálcov

Kto teda ako prvý zvládol zakladať oheň? Pred 400-tisíc rokmi ešte Homo sapiens neexistoval v podobe, akú poznáme dnes, a podľa expertov je jasné, že ohniská v Suffolku založila iná ľudská línia. Profesor Chris Stringer upozorňuje, že vrstvy s nálezmi ohniska a nástrojov majú rovnaké datovanie ako významná lokalita Swanscombe, kde sa našla časť lebky raného neandertálca.

„Táto lebka je s istotou raného neandertálca, takže z toho vyplýva, že ľudia v Barnhame, ktorí zakladali tieto ohne, boli tiež raní neandertálci. Ale nevieme to s istotou, pretože v samotnom Barnhame zatiaľ nemáme žiadne ľudské fosílie,“ vysvetľuje Stringer.

Ak sa tieto závery potvrdia, ide o prevrat v chápaní evolúcie. Keď Homo sapiens dorazil do Európy, nevstupoval do neosídlenej divočiny, ale do sveta, ktorý už formovali iné ľudské druhy. Tie lovili, vyrábali nástroje a zakladali si vlastné táborové ohne.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda